Čitateľ, ktorý vystupuje pod pseudonymom Katka, sa nás tázal, ako "sa žije v Sendai". Keďže tento blog zásadne neodpovedá požiadavkám a na požiadavky cteného čitateľstva; vyvesili sme nejaké zábery Sendai zo včerajších dní na rajče (dúfame, že ich kvantita umlčí akékoľvek ďalšie otázky; milovníkov dramatickejších záberov odporučíme na tento blog nejakého nášho švédskeho kolegu) a ideme sa venovať onakvejšiemu písaniu.
Tak veru, opäť vás čakajú siahodlhé opisy japonskej histórie a pojednania o Sakamotovi Ryómovi, Hideyoshim Toyotomim a iných japonských buditeľoch, o ktorých ste nikdy nepočuli alebo ste dúfali, že o nich nikdy nebudete počuť. Ako bonus stovky a stovky monotónnych fotografií pamiatok fotených kompaktom.
Odbočenie prvé. Fuj pamiatky fotené kompaktom, povedal ktosi. Uznávame, že so zrkadlovkou je každý hustý. Ale málo sa hovorí o hlavnej výhode kompaktných fotoaparátov; a to, že sú kompaktné. Kompakt môžete mať vždy so sebou, bez toho, aby ste o tom vôbec vedeli, lebo nikdy neviete, čo bude kde treba odfotiť - ktorý majiteľ zrkadlovky môže také niečo o sebe tvrdiť? Kompakt je ideálny spoločník na cesty, na ktorých hlavným zámerom je cestovať, a nie fotiť a keď už, tak fotiť reportážne. Vôbec sme nepopreli, že nás blbovzdornosť a malý objektív kompaktu často a čoraz častejšie nesmierne vytáčajú.
Tákže, zápletka je prezradená, boli sme sa túlať na dva týždne po Japone, hlavným cieľom bolo dostať sa na Kyushu.
Odbočenie druhé. Píšeme Kyushu, a dúfame, že viete, ako sa to číta. Jeden by to prečítal "Kjúšú"; ale nezabúdajte, že japonské "u" sa vyslovuje podobne ako nemecké "ü". V ďalšom teda píšeme Kyushu, a dúfame, že viete ako sa to má čítať. Často sme schizofrenickí, či písať prepisom českým, čo by napríklad zo slova "Kyoto" urobilo "Kjóto" alebo zo slova "Hokkaido" urobilo "Hokkajdó", ktoré lepšie vystihujú fonetickú stránku slov. Keď potom ale vidíme prepisy ako "Jamašita", "čikuwa" či "cunami", tak si vždy povieme, že toto teda nie, český prepis nebude. Zotrvávame teda pri prepise anglickom, a občas používame modifikácie (a to vtedy, keď uznáme za vhodné).
Odbočenie tretie. Zrejme z rovnakého dôvodu píšeme "Tokyo" a nie "Tokio" (v poslednej dobe často prepierané slovo v slovenských "médiách", tak sa nám zdalo vhodné pristaviť pri tejto téme). Jednak "Tokio" vyzerá príliš mäkko, a druhak, "Tokyo" lepšie vystihuje fonetickú stránku slova 東京, ktoré sa v hiragane prepisuje とうきょう a číta "Tókjó". Neviem, ako Jazykovedný ústav Ľ. Štúra prišiel k verzii "Tokio" (Nemci to píšu rovnako, ale oni to robia len preto, lebo nemajú radi ypsilon, alebo, ako oni hovoria, "Üpsilon"). Je to o to vtipnejšie, že "kio", hoci sa tak tvári, nie je slovenskému jazyku o nič vlastnejšie než "kyo", keďže medzi dvojhlásky patrí len "ia", "ie", "iu" a "ô". Raz možno zavoláme do Jazykovedného ústavu, aby sme sa opýtali. Takže teda, Tokyo.
Čo sme to...? Aha, Kyushu. Kyushu je najjužnejší zo štyroch hlavných japonských ostrovov a v lete tam vie byť nechutne horúco (stačí už len, že Sendai je na rovnakej zemepisnej šírke ako Lisabon či Atény; to sme napríklad zistili len prednedávnom a veľa to vysvetľuje). Preto sme uznali, že najvhodnejší čas na Kyushu sú naše jarné prázdniny vo februári a v marci. A naozaj boli, všade kam sme išli, sme sa stretli s príjemným polojarným počasím.
Študent chodí na Kyushu železninčným lístkom Seishun 18 Kippu. Lietadlo alebo shinkansen by ho finančne zruinovali; autobus je príliš nudný a nepohodlný. Seishun 18 Kippu je taká finta, set piatich lístkov, každý z nich v hodnote 2300 yenov a každý platí jeden ľubovoľný deň. V priebehu toho jedného dňa môžete sadať na všetky osobné a zrýchlené vlaky v neobmedzenej miere. Pokiaľ vám nevadí celý deň sedieť vo vlaku, resp. sedieť vo vlaku od šiestej ráno alebo sedieť vo vlaku do jedenástej večer, seishun lístok je big deal pre adventurózneho cestovateľa. Seishun lístok platí len počas vymedzených období počas jarných, letných a zimných prázdnin; počas jarných prázdnin napríklad od 1. marca do 10. apríla.
Na 27. február sme mali kúpený lístok na koncert DOES v Shibuyi v Tokyu; ten deň sa teda javil ako dobrý štartovací bod našej výpravy na Kyushu. Lebo z Tokya to síce na Kyushu nie je blízko, ale rozhodne bližšie ako zo Sendai. Navyše sa nám dva týždne predtým nečakane ozvala rodina T. z Kakegawy, u ktorej sme boli na homestayi v lete 2009, aj so semipozvánkou, že máme "niekedy prísť". Dopolopozvali sme sa teda; Kakegawa bola ideálna zastávka smerom na juh. Čo navyše poteší cestujúceho študenta viac, než keď môže u niekoho prespať.
Čakala nás pomerne náročná kombinatorická úloha. Naplánovať itinerár tak, aby sme sa pozreli na všetky miesta, na ktoré sme sa chceli pozrieť (resp. na ktoré pozrieť sa bolo našou povinnosťou, keď už ideme prvýkrát južnejšie od Ósaky), aby sme pritom využili seishun lístok presne 5-krát, aby štart bol 27. februára, aby sme sa po absolvovaní Kyushu dostavili do Nagoye, odkiaľ sme sa plánovali vrátiť do Sendai trajektom (čo síce trvá 21 hodín, ale stojí len 6400 yenov) - aby sme teda do Nagoye dorazili v deň, keď trajekt premáva (čo nie je každý deň), lebo ďalšie noci v Nagoyi by už príliš zaťažili náš rozpočet. Celý výlet mal tiež byť čo najdlhší, pri čo najnižšej cene (hľadanie viazaných extrémov funkcie viacerých premenných).
Tesne pred odklepnutím rozpočtu prešiel celý plán miernou modifikáciou. Pôvodne sme sa do Nagoye plánovali vrátiť 9. marca a v Sendai sa vylodiť 10. marca. (V duchu sa smejeme.) Keď sme však o našich plánoch hovorili s Ruso, našou gruzínskou spolužiačkou z Tokya, a spomínali, že sa budeme obšmietať aj okolo Kjóta, kde Ruso teraz študuje, stretli sme sa veľmi pozitívnym ohlasom. Nakoniec sme sa rozhodli neísť do Nagoye, ale do Kjóta, a tam stráviť ešte dve noci a až tak sa vrátiť do Sendai autobusom. Následne sme pridali ešte jeden deň na Kyushu, a celý plán vyzeral takto:
Deň 1 (neď, 27 feb): Autobusom zo Sendai do Tokya. Večer koncert DOES v Shibuyi.
Deň 2 (pon, 28 feb): Tokyo. Na tieto dve noci v Tokyu nás u seba prichýli náš tokijský spravodaj E. san.
Deň 3 (uto, 1 mar): Prvý deň, kedy sa dá použiť seishun lístok. Štartujeme teda z Tokya smerom na juh, cestou sa zastavíme v meste Shizuoka, večer nás čakajú T.ovci v Kakegawe.
Deň 4 (str, 2 mar): Deň v Kakegawe.
Deň 5 (štv, 3 mar): Ráno štartujeme z Kakegawy, druhým seishun lístkom sa povezieme až po Okayamu, kde sa pozrieme na hrad a prespíme jednu noc.
Deň 6 (pia, 4 mar): Ráno štartujeme z Okayamy, tretím seishun lístkom sa povezieme po Hiroshimu. Po tom, čo obzrieme Hiroshimu, opäť nastúpime na vlak; večer plánujeme prekročiť z ostrova Honshú na ostrov Kyushu a doraziť do Fukuoky, najväčšieho mesta na ostrove Kyushu.
Deň 7 (sob, 5 mar): Obzrieme Fukuoku.
Deň 8 (neď, 6 mar): Použijeme štvrtý seishun lístok; z Fukuoky sa povezieme do Arity, malého mestečka, ktoré je proslulé výrobou keramiky, prípadne sa ešte zastavíme v Sasebe, ďalšom meste s nejakými markantnými historickým charakteristikami. Večer plánujeme doraziť do Nagasaki. V Nagasaki budeme spať tri noci a bude to najjužnejší a najzápadnejší kút Japonska, v ktorom sme kedy boli.
Deň 9 (pon, 7 mar): Plánujeme vyliezť na Mt. Fugen, kt je súčasťou Unzen-sanu. Unzen je aktívna sopka, ktorá vybuchla naposledy v roku 1991. Kto sledoval naše dobrodružstvá na Tarumaezane na Hokkaide, vie, že aktívne vulkány máme radi. Unzen vyzerá na ľahší kopec, ktorý má človek vyšľapaný a zídený za 3 hodiny. Pod Mt. Fugenom sa nachádza "Unzen Jigoku", veľmi známe sírne kúpele, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú peklo (odtiaľ ten názov, jigoku).
Deň 10 (uto, 8 mar): Plánujeme dôkladne preskúmať prístavné mesto Nagasaki, na ktoré sa tešíme ako malé dieťa. Už dopredu tušíme, že nám bude pripomínať Hakodate, a tudíž, že sa nám tam bude veľmi páčiť.
Deň 11 (str, 9 mar): Brutálne skoro (a keď píšeme brutálne, tak máme na mysli fakt brutálne skoro) štartujeme z Nagasaki posledným piatym seishun lístkom, a povezieme sa späť na Honshu až po Hiroshimu. Pri Hiroshime sa nachádza ostrov Miyajima so slávnou gigantickou bránou torii v zálive, kam sa plánujeme ísť pozrieť. Večer dorazíme do samotnej Hiroshimy, kde nasadneme na nočný bus a povezieme sa do Kyota.
Deň 12 (štv, 10 mar): Ráno sa vylodíme v Kyote, kde nás na dve noci prichýli Ruso.
Deň 13 (pia, 11 mar): Kyoto.
Deň 14 (sob, 12 mar): Kyoto. Večer nasadneme na nočný autobus a na druhý deň ráno (13. marca, po takmer dvanástich hodinách v autobuse) sa vylodíme v Sendai... Alebo taký bol pôvodný plán.
Toto bol teda náš plán, reportáž z Giro di Giappone plánujeme podať v nasledujúcich príspevkoch. Dúfame, že v paralelnom okne ste si otvorili Google Maps. Pokiaľ nie, odporúčame vám učiniť tak.
Zuzuka, ktorej sme vždy vďační za akékoľvek námety, postrehy a pripomienky (a nielen jej), sa nás pýtala, že "čo ten taliansky názov". Uznávame, že nazvať túto výpravu "Okolo Japonska" je prehnané a pochabé, keď sme ale videli paletu miest, cez ktoré budeme prechádzať a ktoré budeme vidieť, "Okolo Japonska" sa nám videl ako príhodný názov. V zápätí sme si spomenuli na Giro d'Italia, a bolo.
Tak veru, opäť vás čakajú siahodlhé opisy japonskej histórie a pojednania o Sakamotovi Ryómovi, Hideyoshim Toyotomim a iných japonských buditeľoch, o ktorých ste nikdy nepočuli alebo ste dúfali, že o nich nikdy nebudete počuť. Ako bonus stovky a stovky monotónnych fotografií pamiatok fotených kompaktom.
Odbočenie prvé. Fuj pamiatky fotené kompaktom, povedal ktosi. Uznávame, že so zrkadlovkou je každý hustý. Ale málo sa hovorí o hlavnej výhode kompaktných fotoaparátov; a to, že sú kompaktné. Kompakt môžete mať vždy so sebou, bez toho, aby ste o tom vôbec vedeli, lebo nikdy neviete, čo bude kde treba odfotiť - ktorý majiteľ zrkadlovky môže také niečo o sebe tvrdiť? Kompakt je ideálny spoločník na cesty, na ktorých hlavným zámerom je cestovať, a nie fotiť a keď už, tak fotiť reportážne. Vôbec sme nepopreli, že nás blbovzdornosť a malý objektív kompaktu často a čoraz častejšie nesmierne vytáčajú.
Tákže, zápletka je prezradená, boli sme sa túlať na dva týždne po Japone, hlavným cieľom bolo dostať sa na Kyushu.
Odbočenie druhé. Píšeme Kyushu, a dúfame, že viete, ako sa to číta. Jeden by to prečítal "Kjúšú"; ale nezabúdajte, že japonské "u" sa vyslovuje podobne ako nemecké "ü". V ďalšom teda píšeme Kyushu, a dúfame, že viete ako sa to má čítať. Často sme schizofrenickí, či písať prepisom českým, čo by napríklad zo slova "Kyoto" urobilo "Kjóto" alebo zo slova "Hokkaido" urobilo "Hokkajdó", ktoré lepšie vystihujú fonetickú stránku slov. Keď potom ale vidíme prepisy ako "Jamašita", "čikuwa" či "cunami", tak si vždy povieme, že toto teda nie, český prepis nebude. Zotrvávame teda pri prepise anglickom, a občas používame modifikácie (a to vtedy, keď uznáme za vhodné).
Odbočenie tretie. Zrejme z rovnakého dôvodu píšeme "Tokyo" a nie "Tokio" (v poslednej dobe často prepierané slovo v slovenských "médiách", tak sa nám zdalo vhodné pristaviť pri tejto téme). Jednak "Tokio" vyzerá príliš mäkko, a druhak, "Tokyo" lepšie vystihuje fonetickú stránku slova 東京, ktoré sa v hiragane prepisuje とうきょう a číta "Tókjó". Neviem, ako Jazykovedný ústav Ľ. Štúra prišiel k verzii "Tokio" (Nemci to píšu rovnako, ale oni to robia len preto, lebo nemajú radi ypsilon, alebo, ako oni hovoria, "Üpsilon"). Je to o to vtipnejšie, že "kio", hoci sa tak tvári, nie je slovenskému jazyku o nič vlastnejšie než "kyo", keďže medzi dvojhlásky patrí len "ia", "ie", "iu" a "ô". Raz možno zavoláme do Jazykovedného ústavu, aby sme sa opýtali. Takže teda, Tokyo.
Čo sme to...? Aha, Kyushu. Kyushu je najjužnejší zo štyroch hlavných japonských ostrovov a v lete tam vie byť nechutne horúco (stačí už len, že Sendai je na rovnakej zemepisnej šírke ako Lisabon či Atény; to sme napríklad zistili len prednedávnom a veľa to vysvetľuje). Preto sme uznali, že najvhodnejší čas na Kyushu sú naše jarné prázdniny vo februári a v marci. A naozaj boli, všade kam sme išli, sme sa stretli s príjemným polojarným počasím.
Študent chodí na Kyushu železninčným lístkom Seishun 18 Kippu. Lietadlo alebo shinkansen by ho finančne zruinovali; autobus je príliš nudný a nepohodlný. Seishun 18 Kippu je taká finta, set piatich lístkov, každý z nich v hodnote 2300 yenov a každý platí jeden ľubovoľný deň. V priebehu toho jedného dňa môžete sadať na všetky osobné a zrýchlené vlaky v neobmedzenej miere. Pokiaľ vám nevadí celý deň sedieť vo vlaku, resp. sedieť vo vlaku od šiestej ráno alebo sedieť vo vlaku do jedenástej večer, seishun lístok je big deal pre adventurózneho cestovateľa. Seishun lístok platí len počas vymedzených období počas jarných, letných a zimných prázdnin; počas jarných prázdnin napríklad od 1. marca do 10. apríla.
Na 27. február sme mali kúpený lístok na koncert DOES v Shibuyi v Tokyu; ten deň sa teda javil ako dobrý štartovací bod našej výpravy na Kyushu. Lebo z Tokya to síce na Kyushu nie je blízko, ale rozhodne bližšie ako zo Sendai. Navyše sa nám dva týždne predtým nečakane ozvala rodina T. z Kakegawy, u ktorej sme boli na homestayi v lete 2009, aj so semipozvánkou, že máme "niekedy prísť". Dopolopozvali sme sa teda; Kakegawa bola ideálna zastávka smerom na juh. Čo navyše poteší cestujúceho študenta viac, než keď môže u niekoho prespať.
Čakala nás pomerne náročná kombinatorická úloha. Naplánovať itinerár tak, aby sme sa pozreli na všetky miesta, na ktoré sme sa chceli pozrieť (resp. na ktoré pozrieť sa bolo našou povinnosťou, keď už ideme prvýkrát južnejšie od Ósaky), aby sme pritom využili seishun lístok presne 5-krát, aby štart bol 27. februára, aby sme sa po absolvovaní Kyushu dostavili do Nagoye, odkiaľ sme sa plánovali vrátiť do Sendai trajektom (čo síce trvá 21 hodín, ale stojí len 6400 yenov) - aby sme teda do Nagoye dorazili v deň, keď trajekt premáva (čo nie je každý deň), lebo ďalšie noci v Nagoyi by už príliš zaťažili náš rozpočet. Celý výlet mal tiež byť čo najdlhší, pri čo najnižšej cene (hľadanie viazaných extrémov funkcie viacerých premenných).
Tesne pred odklepnutím rozpočtu prešiel celý plán miernou modifikáciou. Pôvodne sme sa do Nagoye plánovali vrátiť 9. marca a v Sendai sa vylodiť 10. marca. (V duchu sa smejeme.) Keď sme však o našich plánoch hovorili s Ruso, našou gruzínskou spolužiačkou z Tokya, a spomínali, že sa budeme obšmietať aj okolo Kjóta, kde Ruso teraz študuje, stretli sme sa veľmi pozitívnym ohlasom. Nakoniec sme sa rozhodli neísť do Nagoye, ale do Kjóta, a tam stráviť ešte dve noci a až tak sa vrátiť do Sendai autobusom. Následne sme pridali ešte jeden deň na Kyushu, a celý plán vyzeral takto:
Deň 1 (neď, 27 feb): Autobusom zo Sendai do Tokya. Večer koncert DOES v Shibuyi.
Deň 2 (pon, 28 feb): Tokyo. Na tieto dve noci v Tokyu nás u seba prichýli náš tokijský spravodaj E. san.
Deň 3 (uto, 1 mar): Prvý deň, kedy sa dá použiť seishun lístok. Štartujeme teda z Tokya smerom na juh, cestou sa zastavíme v meste Shizuoka, večer nás čakajú T.ovci v Kakegawe.
Deň 4 (str, 2 mar): Deň v Kakegawe.
Deň 5 (štv, 3 mar): Ráno štartujeme z Kakegawy, druhým seishun lístkom sa povezieme až po Okayamu, kde sa pozrieme na hrad a prespíme jednu noc.
Deň 6 (pia, 4 mar): Ráno štartujeme z Okayamy, tretím seishun lístkom sa povezieme po Hiroshimu. Po tom, čo obzrieme Hiroshimu, opäť nastúpime na vlak; večer plánujeme prekročiť z ostrova Honshú na ostrov Kyushu a doraziť do Fukuoky, najväčšieho mesta na ostrove Kyushu.
Deň 7 (sob, 5 mar): Obzrieme Fukuoku.
Deň 8 (neď, 6 mar): Použijeme štvrtý seishun lístok; z Fukuoky sa povezieme do Arity, malého mestečka, ktoré je proslulé výrobou keramiky, prípadne sa ešte zastavíme v Sasebe, ďalšom meste s nejakými markantnými historickým charakteristikami. Večer plánujeme doraziť do Nagasaki. V Nagasaki budeme spať tri noci a bude to najjužnejší a najzápadnejší kút Japonska, v ktorom sme kedy boli.
Deň 9 (pon, 7 mar): Plánujeme vyliezť na Mt. Fugen, kt je súčasťou Unzen-sanu. Unzen je aktívna sopka, ktorá vybuchla naposledy v roku 1991. Kto sledoval naše dobrodružstvá na Tarumaezane na Hokkaide, vie, že aktívne vulkány máme radi. Unzen vyzerá na ľahší kopec, ktorý má človek vyšľapaný a zídený za 3 hodiny. Pod Mt. Fugenom sa nachádza "Unzen Jigoku", veľmi známe sírne kúpele, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú peklo (odtiaľ ten názov, jigoku).
Deň 10 (uto, 8 mar): Plánujeme dôkladne preskúmať prístavné mesto Nagasaki, na ktoré sa tešíme ako malé dieťa. Už dopredu tušíme, že nám bude pripomínať Hakodate, a tudíž, že sa nám tam bude veľmi páčiť.
Deň 11 (str, 9 mar): Brutálne skoro (a keď píšeme brutálne, tak máme na mysli fakt brutálne skoro) štartujeme z Nagasaki posledným piatym seishun lístkom, a povezieme sa späť na Honshu až po Hiroshimu. Pri Hiroshime sa nachádza ostrov Miyajima so slávnou gigantickou bránou torii v zálive, kam sa plánujeme ísť pozrieť. Večer dorazíme do samotnej Hiroshimy, kde nasadneme na nočný bus a povezieme sa do Kyota.
Deň 12 (štv, 10 mar): Ráno sa vylodíme v Kyote, kde nás na dve noci prichýli Ruso.
Deň 13 (pia, 11 mar): Kyoto.
Deň 14 (sob, 12 mar): Kyoto. Večer nasadneme na nočný autobus a na druhý deň ráno (13. marca, po takmer dvanástich hodinách v autobuse) sa vylodíme v Sendai... Alebo taký bol pôvodný plán.
Toto bol teda náš plán, reportáž z Giro di Giappone plánujeme podať v nasledujúcich príspevkoch. Dúfame, že v paralelnom okne ste si otvorili Google Maps. Pokiaľ nie, odporúčame vám učiniť tak.
Zuzuka, ktorej sme vždy vďační za akékoľvek námety, postrehy a pripomienky (a nielen jej), sa nás pýtala, že "čo ten taliansky názov". Uznávame, že nazvať túto výpravu "Okolo Japonska" je prehnané a pochabé, keď sme ale videli paletu miest, cez ktoré budeme prechádzať a ktoré budeme vidieť, "Okolo Japonska" sa nám videl ako príhodný názov. V zápätí sme si spomenuli na Giro d'Italia, a bolo.
1 comment:
Katka nie je pseudonym ale moje meno, pýtala som sa "ako sa žije..." lebo ja blbá sa trápim pre to čo stalo a Ty si sa dlho neozývala. Nikde nezvyknem prispievať (a Ty si ma teraz od toho odradila ešte viac), tak s tým nemám skúsenosti a ak to teda na blogoch takto funguje, ako píšeš, nebudem už otravovať otázkami, ani nič komentovať, ale iba čítať. Toto je vlastne jediný blog, ktorý čítam :)
Maj sa krásne, nech sa Ti darí
Katka
Post a Comment