den 13. August 2009
Neúprosne čelíme poslednému dňu nášho pobytu v regióne Kansai. Ehm... totiž pravda je taká, že z posledného dňa nie sú dochované žiadne záznamy... nebola sila ani čas ich písať. Ale v ten deň sme tiež dlho spali, lebo sme mali pred sebou už len Ósaku. Také Kjóto je síce oveľa menšie než Ósaka, ale dva dni na jeho prekutranie zďaleka nestačia. Ak by som sa mala ešte niekedy vrátiť do Kjóta, tak ešte nie sú vyčerpané všetky možnosti! Z tých nájznámejších sme si museli odpustiť napríklad Strieborný pavilón.
Naproti tomu, na prezretie Ósaky bohato stačí jedeň deň.
Neúprosne čelíme poslednému dňu nášho pobytu v regióne Kansai. Ehm... totiž pravda je taká, že z posledného dňa nie sú dochované žiadne záznamy... nebola sila ani čas ich písať. Ale v ten deň sme tiež dlho spali, lebo sme mali pred sebou už len Ósaku. Také Kjóto je síce oveľa menšie než Ósaka, ale dva dni na jeho prekutranie zďaleka nestačia. Ak by som sa mala ešte niekedy vrátiť do Kjóta, tak ešte nie sú vyčerpané všetky možnosti! Z tých nájznámejších sme si museli odpustiť napríklad Strieborný pavilón.
Naproti tomu, na prezretie Ósaky bohato stačí jedeň deň.
Naša cesta najprv vedie na Ósacký hrad.
Čo si budeme hovoriť, pozrieť sa najprv na najveľkolepejší z japonských hradov, Himeji, a až tak na Ósaku, bola chyba. Nie sme ochromení, hoci by sme mali byť. Ósacký hrad zohral dôležitú úlohu v zjednocovaní Japonska v 16. storočí (tak, tak, zase Tokugawa Ieyasu, Nobunaga Oda und Verwandte). Za výstavbou hradu bol - Toyotomi Hideyoshi. V našich končinách je dostupný historický román (či skôr epos) od japonského spisovateľa Eijiho Yoshikawu s názvom Taiko, ktorý popisuje celý život Toyotomiho Hideyoshiho.
Toyotomi Hideyoshi na Ósackom hradePokiaľ viem, celý dej románu verne kopíruje skutočné historické udalosti. Z toho čo si pamätám, bol Hideyoshi syn skrachovalého vidieckeho samuraja, a z človeka, ktorý si večer zbieral v rybníku hlemýždě na večeru, sa cez zlodeja pracujúceho pre nejakého kriminálneho feudálneho pána a cez správcu kuchyne Nobunagu Ody vypracoval až po Nobunagovho najschopnejšieho generála. Mazanými ťahmi. Román Taiko mi tvrdil, že Hideyoshi, ktorý práve vyšiel z kuchyne, dokázal zorganizovať opravu istej pevnosti tak premyslene, že namiesto mesiacov, ktoré sa už ťahala, bola oprava dokončená za TRI DNI. A ďalej, že v istej bitke doslova vytopil svojho protivníka - reguláciou vodného toku a potom uvoľnením umelej vodnej hrádze v pravý čas zaplavil protivníkovu armádu. Podobné veci mi trvdila aj expozícia na Ósackom hrade, kde sa dá životopis Toyotomiho vidieť ako séria krátkych videí. Mne je len ľúto, že som v tej zmesi japonských mien, vojen, bitiek a udalostí (zase-raz na 900 stranách) stratila prehľad. Taiko.
Ale dajú sa aj na takom malom, a tiež už z väčšej časti len rekonštruovanom hrade, nájsť pôsobivé detaily:
Ešte vám ukážem pohľad z veže hradu na mrakodrapovitú Ósaku:
a už vás nebudem hradnými príbehmi trápiť. Po hrade sme šli do parku, ktorý je hneď pod hradom; očakávali sme nejakú menšiu verziu parku takého, aký bol v Himeji, ale mohlo nám byť jasné, že za vstupné 200yenov sa dočkáme len trávnika a stromov - nicht der Rede wert.
Smer Osaka Bay! Nurani a Fernandovi nenapadlo nič lepšie ako ísť ma vytrápiť do Osaka Maritime Museum. Tá polguľa na snímke.
Tak popozeráme na rybky a lode, našťastie nás čoskoro vyhodia, lebo už zatvárajú. Posledná stanica je budova honosiaca sa názvom Osaka WTC Building, s výškou 256 metrov:
Zaplatíme si vstupné na 55. poschodie, a tam sme schopní sa pozerať na Ósaku, vytešovať a fotiť až do zotmenia:
Potom si dáme buržuj-labužnícku večeru na prízemí tej luxusnej budovy, a sme udivení, že stojí len 800yenov,
odpraceme sa opäť do úplne inej časti Ósaky - tam, odkiaľ sme pred ôsmimi dňami prišli, cestou si dáme sprchu (to znamená - zmokneme), niekedy o pol noci sa dostaneme do autobusu a už sa vezieme do Tokya, na ktoré sa celkom tešíme.
Viac fotiek z posledného dňa v Ósake:
