Minna ni o shirase shimasu. (Oznam pre všetkých.)
Obsahom oznamu je v podstate už oné rezolútne vyhlásenie v nadpise príspevku, ktorým chcem sama seba zaviazať k pravidelnejšiemu a poctivejšiemu blogovaniu.
Vidím, že mi trvalo celé tri mesiace ozvať sa, a presne toľko trval jesenný semester. V podstate ste o nič neprišli, lebo za celé tri mesiace som stanicu Tama (hneď pri našom campuse) opustila presne dvakrát - raz, keď som si šla kúpiť to malé delo, ktorému sa hovorí elektronický slovník, a druhýkrát, keď ma Egusa san (ktorú sme spomínali tuto) zobrala na 御茶ノ水女子大学 (Ochanomizu dievčenskú univerzitu, áno, Japonsko skutočné má takéto groteskné inštitúcie), porozprávať sa s jednou jej kamáratkou, ktorá vedie labák na magnetizmus.
Občas si želám mať takú produktivitu ako blog MustLoveJapan, ktorý zvláda denne aj dva-tri príspevky. Ale upodozrievam ich, že je za ním viac osôb.
Čo už, my asistenta nemáme, ale teraz, po skončení koncosemestrálnych skúšok, by sme sa mohli hádam aj vzchopiť k opísaniu augustového výletu do Kansai a iných udalostí. Samozrejme v úplne chaotickom a nechronologickom poradí. Aspoň získate predstavu, ako to v mojej hlave vyzerá. Zatiaľ sa potešte aspoň tým spomínaným MustLoveJapan.
Odoberáme sa teda ku písaniu príspevkov. S víziou pravidelnejšej a častejšej publikácie, ľahšej čitateľnosti a editácie príspevkov... a záplava tagov a hyperlinkov!
Sore dewa, mata aimashou ne! (Tak teda, do skorého videnia!)
Na záver ešte pre potešenia oka a duše, nejaké jesenné motívy -
(Yamaguchi sensei mi dovoliť použiť čerstvý, predtým ešte nikým nepoužitý štetec... tak som sa vyřádila ako besná. )
Ešte predtým, než sa najkrajšie z ročných obodbí definitívne pominie, chystáme sa vyjsť z tohto obludného mesta a vidieť tie toľko ospevované javory v červenom ošatení. Zatiaľ sme totiž videli len toľko jesene, čo campus doprial na ceste od internátu ku knižnici:
No comments:
Post a Comment