den 7. August 2009, Ósaka
Dnešok bol lacnejší, aj keď sme drahým monorailom precestovali dosť, lebo jamka zle pozrela campusy (he... ehm... hehe...), ale aspoň sme videli dva!
Teda ale po poriadku. Ráno sme boli pozrieť na jeden chrám stanicu od nášho hotela. Menom Shittennóji.
Shittenóji. Len - prečo krivo?Prekvapivo rozľahlý. A ako inak, zase má nejaké "naj", nejaké "prvý". Prvý štátom založený budhistický chrám. V roku 593. Ale pamätať, že nič už nie je originálne! Podstatný je duchovný vek miesta, nie fyzický.
A (už tradične) sme mysleli, že nás tá horúčava zabije. Ja osobne som ledva kráčala.
A potom hor´sa na Ósaka Daigaku Open Campus!
No v skutočnosti... sme sa potom prepravovali hore dole. Monorail, subway... jamka to pomýlila! Suita Campus a Toyonaka Campus. V oboch majú inštitúty a základne prírodovecká fakulta, ale len v jednom sa koná open campus.
Ani z jedného campusu sme nevideli veľa, ale napokon sa nám podarilo dopracovať do toho správneho (Toyonaka campus) a boli sme v labákoch a videli postery.
Ósaka Daigaku! Bola som nadšená. (btw. rankingovo tretia najlepšia univerzita v Japonsku)
A uvedomila som si, že od budúceho apríla to bude dosť zaujímavé (o náročnosti ani nepolemizujúc - v tom rýdzo japonskom campuse a na tých rýdzo japonských prezentáciách sme si pripadali ako zatúľané teľatá). Hlavne ten moment, keď som (a ako neslušne, už po začatí prezentácie) vošla do učebne plnej japonských stredoškolákov (myslím, že stredoškoláčku a nejaponca som tam nevidela). Veď viete, že jamka nemá rada, keď sa na ňu všetci pozerajú, a ani keď má pocit, že by sa na ňu všetci chceli pozerať, ale nepozerajú sa len preto, lebo sa to nepatrí, aj po tom, čo konečne zapadne na nejaké nenápadné miesto dostatočne vzadu. Ah.
Úplne fascinujúci Ústav fyziky Ósackej univerzity...
... a jeho budova.
Máme radi monorail!
A (už tradične) sme mysleli, že nás tá horúčava zabije. Ja osobne som ledva kráčala.
A potom hor´sa na Ósaka Daigaku Open Campus!
No v skutočnosti... sme sa potom prepravovali hore dole. Monorail, subway... jamka to pomýlila! Suita Campus a Toyonaka Campus. V oboch majú inštitúty a základne prírodovecká fakulta, ale len v jednom sa koná open campus.
Ani z jedného campusu sme nevideli veľa, ale napokon sa nám podarilo dopracovať do toho správneho (Toyonaka campus) a boli sme v labákoch a videli postery.
Ósaka Daigaku! Bola som nadšená. (btw. rankingovo tretia najlepšia univerzita v Japonsku)
A uvedomila som si, že od budúceho apríla to bude dosť zaujímavé (o náročnosti ani nepolemizujúc - v tom rýdzo japonskom campuse a na tých rýdzo japonských prezentáciách sme si pripadali ako zatúľané teľatá). Hlavne ten moment, keď som (a ako neslušne, už po začatí prezentácie) vošla do učebne plnej japonských stredoškolákov (myslím, že stredoškoláčku a nejaponca som tam nevidela). Veď viete, že jamka nemá rada, keď sa na ňu všetci pozerajú, a ani keď má pocit, že by sa na ňu všetci chceli pozerať, ale nepozerajú sa len preto, lebo sa to nepatrí, aj po tom, čo konečne zapadne na nejaké nenápadné miesto dostatočne vzadu. Ah.
Úplne fascinujúci Ústav fyziky Ósackej univerzity...
... a jeho budova.Doslova unesená som bola. Rozmýšľala som dokonca, či pri výbere univerzít neprehodnotiť aj svoj odpor k tomu teplu, ktoré v letných mesiacoch v Ósake vládne. Až neskôr sme sa dozvedeli, že Ósaka Daigaku tento rok neprijíma zahraničných vládnych štipendistov. Smola. Ako vždy. Takže open campusy sme využili doslova zle. Heh.
Útechou nech mi je mnohá jazda monorailom toho dňa.
Útechou nech mi je mnohá jazda monorailom toho dňa.
Máme radi monorail!Po skončení open campusu ešte kľučkujeme dopravnými sieťami Ósaky, aby sme sa, pokiaľ možno, čo najlacnejšie dostali na druhý koniec Ósaky, kde je náš business hotel. Večera z posledných síl v ulici Dótonbori - NAJznámejšej ulici Ósaky, kde je nespočetné množstvo reštaurácií a toho, čím je Ósaka známa a populárna - jedla.
Dótonbori
Takoyaki!!!
DótonboriVečeriame tentoraz takoyaki - tie guličky plnené chobotnicou (tako - chobotnica, yaki - piecť). Posypané našou obľúbenou rybacou kožou katsuo, ktorá sa na teplom pokrme sympaticky vlní. A prekvapivo lacné, na to, že to konzumujeme na tak slávnej ulici.
Takoyaki!!!Moja nová hotelová izba sa mi páči. Vonia za tatami. Je to washitsu, izba v tradičnom japonskom štýle. Keďže osem dní je dlhá doba, nedostali sme rezerváciu na pevné izby, ale v priebehu pobytu ich trikrát zmeníme. Aspoň je sranda.
Washitsu!!!
Washitsu!!!Zajtra Himeji Castle. A rozhodli sme sa, že na tretí deň si zaobstaráme mapu Ósaky. To, že to píšem po tomto obiehacom dni, asi vyznie dosť vtipne.
Fotky z onoho dňa tu:
Fotky z onoho dňa tu:
No comments:
Post a Comment