Gaigosai a hudba

Do predchodzieho príspevku sa nepodarilo vtesnať ešte opis jednej podstatnej časti Gaigosaiu. Ak ma niečo nevedelo udržať v izbe pri učení počas tých piatich dní, tak to bola živá hudba na hlavnom pódiu.

*SPOILER* "... v dnešnom dieli okrem iného uvidíte aj to, ako málo stačí Japoncom na to, aby si trieskali hlavy o pódium."

Jamka svoju úchylku pre japonskú hudbu opísala už v tretej časti júnového príspevku. Japonská hudba má niečo do seba, a aj keď sa snaží podobať na dajmetomu US hudbe, alebo nech je to ska, pokiaľ je to urobené Japoncami, vždy má akúsi exotickú japonskú črtu. A budiž, nech je to len jazykom. Po koncerte DOES sme si všimli, že niet nad živú japonskú hudbu, a tak pre nás nebolo väčším potešením než podvečer stáť na "obchôdzke", pojedať teplé bramboráky, ktoré napiekli češtinári a počúvať pritom japonské školské kapely.

Aby sme to neohraničili J-labelom, vystúpenia boli rozličné - tanečné (salsa, samba - je samba tanec? nevyznám sa, a celkovo tance rozličných krajín, ktorých jazyky sa na tejto uni dajú študovať), potom A-Capella (či ako sa to píše, na ktorú by ma nikto neprinútil ísť, ani keby veľmi chcel), nejaké jazzové popoludnie bolo, a tak ďalej a tak ďalej. Otázka: Kde sa na jednej univerzite berie toľko kapiel a tanečných skupín a zborov, že kompletne vyplnia 5-dňový program na pódiu? Netuším.

Napríklad piatok, môj obľúbený deň.

12 skupín, takmer všetko rock.

A tá na úvod bola najlepšia. The Tictacman, plagiátorská skupina kapely GO!GO!7188 (o ktorej som predtým nepočula). A musím poznamenať, počúvajúc originál na nete, že plagiát bol lepší.

The Tictacman

Aj na názvoch kapiel sa človek veľmi pobaví. Za najvydarenejší považujem Ningen ni naritai, v preklade "Chcem sa stať človekom."

A ako pozerám, aj nejaké Idol Techno bolo v programe. Mňa veľmi netrápi, že som to nevidela (techno... bleee), ale viem, že minimálne jeden z mojich čitateľov ma práve preklína, že z toho nie sú žiadne fotky.

V piatok podvečer sa na pódiu objavila skupina, ktorá uchvátila davy - (údajne) death metalová kapela s názvom Blood on Your Hands. Ostatne, posúďte sami*:

Myslím, že to bol prvý death metal, aký som kedy počula, a možno nie veľmi smerodajný, ale napadlo mi: Stačí na death metal zachrípnutý hlas? Je zachrípnutý hlas všetko, čo robí death metal death metalom? A vlastne, v pamflete sa nevraveli nič o death metale. "Desumetaru", stálo tam napísané.

Ojhľa, pristihnutá pri fotení. Ale ujo death metalista sa tvári celkom prívetivo.

A po tomto údajnom death metale, J-pop. Chlapčenský. Keby aspoň rock. Ale dať po death metale chlapčenský J-pop ako ukončenie... rýchlo som vypla foťák (kameru) a utekala na intrák, lebo už mi omŕzali končatiny.

Ináč tá j-popová kapela sa volala Mr. Adult. Podľa toho kúsku pesničky ktorá sa mi dostala do ucha, mi hneď napadlo, či to nie je nejaký pokus o plagiát skupiny Mr. Children, ktorá teda tiež nejako veľmi nechytá za srdce. Než som dočítala riadok v pamflete, bolo to tam napísané: Mr. Children no kopí bando.



Zhrnuté a podčiarknuté - hlavne kvôli bezplatným koncertom japonskej hudby priamo v campuse by si človek prial, aby bol Gaigosai častejšie než len raz do roka...

*Môj foťák robí teda rozhodne lepšie videá, ale Blogger má také špecifické upload limitations, že to celé dopatlal.