Bezpečnosť japonských urýchľovačov

Fun in Japan - Series (alebo Sick of Japan - Series, tentoraz sa neviem sa rozhodnúť a už sa to akosi zlieva)

31. júla organizuje prírodovedecká fakulta pre študentov fyziky exkurziu na dva urýchľovače. Všetko bezplatne. Jasné, že jamka je in.

Odošlem e-mail s povinnými údajmi na adresu, kde sa máme prihlasovať a obratom mi príde e-mail v angličtine (pričom mám z neznámych príčin pocit, že keď sama od seba odosielam e-mail v japončine, tak tým dávam najavo, že rozumiem po japonsky a očakávam odpoveď a ďalšie jednanie v japončine),

s tým, že mám vyplniť priložený formulár a obratom ho odoslať späť.

Priložený formulár je špeciálny prieskumný (a podozrievavý) papier pre gaijinov.

Nestačila prísaha z minulého vydania, ja nemám čo lepšie robiť, než nad ránom vypĺňať papier s absurdnými a osobnými údajmi.

Toľko podozrievania z ich strany, že naozaj začínam mať chuť zhromažďovať informácie o japonských technológiách a predávať ich do zahraničia. Irán by bol určite vďačný odberateľ.

Victorian Era

Sick of Japan - Series

Keďže mám za sebou nejaké tie tri semestre na UPJŠ-ke, myslela som si, že štúdium v Japonsku bude pre mňa na začiatok niečo ako návrat do prvého ročníka, prípadne do maturitného ročníka medzi 18-ročných Japoncov.

V skutočnosti je to návrat ešte oveľa ďalej. Pozorujem tento fenomén už začiatku školského roka, ale ešte stále som sa nerozhodla, či ide o návrat na základnú školu alebo do viktoriánskej éry.

Niečo už naznačoval počin našej učiteľky fyziky na tokijskej univerzite á la koniec 19. storočia, keď nás na experimenty rozdelila do párov dievča-dievča, chlapec-chlapec. V tak otvorenom a premiešanom medzninárodnom kolektíve prevažne dospelých študentov mi to pripadalo ako čistý nezmysel. V Japonsku to nezmysel zjavne nie je.


Reč je o sociálnej úrovni japonských študentov. Tak tak, dievčatá sa hrajú s dievčatami, chlapci s chlapcami.

V triede sa bežne vytvárajú ostrovčeky dievčat a ostrovčeky chlapcov. Keď sa na krúžku robí uzatvárací "nástup", tak v jednej polovici miestnosti sedia dievčatá, v druhej chalani. Chalani chodia na obed s chalanmi, dievčatá s dievčatami.

Byť dievčaťom a prehovoriť ku chalanom znamená niečo ako porušiť kódex. A žiadnu reakciu to nespúšťa. Ani to nemá žiadnu odozvu. Iba ak patetickú.


Osobné informácie

Taká nič netušiaca Európanka, ktorá sa radšej baví s chalanmi než ružovými Japonkami, o tom ale nemôže nič vedieť. Po prednáške sa spýta najbližšej skupinky chalanov, či nejdú na obed do jedálne. Súhlas. Až je prekvapená, ako hladko to ide. Po troch mesiacoch môžem prehlásiť, že toto bol ten reaktívnejší prípad, ale hneď vám ukážem, že to aj tak nikam nevedie. Po desiatich minútach rozhovoru nad obedom to totiž príde.

"Kareshi ga iru no?"

"Máš priateľa?" Kids, calm down. Škoda, že odpoveď "Kankei nai darou" (čo je ťa do toho) som sa naučila až neskôr.


Boys are high school girls

Squashový krúžok. Oikawa vylezie z kurtu, po tom čo predviedol celkom slušnú hru. Pýtam sa ho, ako dlho už hrá squash. On na to, že dnes je to tretí krát. Tak poznamenám, že dosť dobre, u mňa to teda ináč vyzeralo na tretí krát. Na to sa Oikawa (btw. to je ten exot, čo má rád ružové doplnky), dobre že nezačne červenať ako nejaká ostýchavá osemnástka (ale 18 má tuším naozaj) a otáča sa k Maedovi a šepká mu niečo, zrejme je úplne hotový z toho, že som sa uznanlivo vyjadrila o jeho squashi. Kids, calm down.


Viktoriánska fraška pod horou Iwate

A sú podnety, ktoré Japoncov svojvoľne dovedú k myšlienke konverzovať s holkami. Napr. keď je tá holka z Európy a vyhlasuje o sebe, že vie hovoriť štyrmi jazykmi a že rada pokonverzuje v ktoromkoľvek z nich. Ale aj vtedy to má celé taký... viktoriánsky nádych.


(Úvodný seminár pre študentov prírodovedeckej fakulty, Iwate, apríl 2010)

Predstavte si scénu. Prechádzam sa pod kužeľovitou horou Iwate so svojou gardedámou Fujidou. Zrazu sa spoza stromoradia vynorí skupinka mladých mužov (pre dokonalosť si predstavte aj dobové viktoriánske kabáty). Dvorne sa uklonia, gentlemanský úsmev, predstavia sa, poznamejú, aké je dnes krásne počasie, zahľadia sa na kužeľ Iwate sanu a spýtajú si, či aj na Slovensku máme veľa hôr, poviem že áno, ale takéto kužeľovité vulkanické tvary nie. Reč sa stočí na Slovensko, Európu a aj Nemecko, lebo mladí muži sa chcú prihlásiť na nemčinu. Moja gardedáma takmer celý čas mlčí.

To už vyzerá príliš sľubne. Po zopár minútach rozhovoru líder skupinky mladých mužov pomyselne zavelí na odchod, mladí muži sa lúčia s prianím ďalšej konverzácie v bližšej alebo ďalekejšej budúcnosti a pri odchode sa takmer že neuklonia ako správni viktoriánski gentlemani.

Vzápätí spoza toho istého stromoradia vylezie skupinka dvorných dám (predstavte si ich ako došuštia vo svojich pomyselných viktoriánskych róbach) a starostlivo mi pripomenú, že si mám dávať pozor na čudných mladých mužov.

Ah. Viktoriánska fraška pod Iwate sanom. Kids, calm down.


Pink rooms are for girls, green ones for boys

Samotné aprílové sústredie v Iwate odhalilo veľa. Na začiatok. Bývali sme v škole v prírode pre základoškolákov a stredoškolákov. Izby pre dievčatá sú v jednom trakte, ktorý je celý ružový a izby pre chalanov sú v oddelenom trakte, zelenom. Nezmysel? Japoncom to pripadá prirodzené.

Pýtam sa sama seba, k čomu vedie takéto neprirodzené izolovanie pohlaví od ranného veku. (Viem, odpoveď mám hore.) Na čo nemám odpoveď: k čomu je to dobré?

Sú aj iné faktory, ktorými sa buduje taketo upevňovanie "dievčenského klanu" a "chlapčenského klanu". Jedným z nich je podľa mňa určite aj ofuro, japonské spoločné lezenie do kúpeľa. Môže sa Hitsuji vytešovať, ako treba prekonať svoje európske konvencie a vliezť do ofura s Japonkami, aké je to iné a skvelé. Ja som hrdý Európan a rozhodne nebudem liezť s nejakými ružovými Japonkami s vysokofrekvenčnými hlasmi do jednej vane. Natešeným Japonkám, ktoré sa už nevedia dočkať ofura, proste poviem, že nejdem. Ani keď vykúzlia sklamané tváre, nič nevysvetľujem. Proste nejdem.

To, že takto umelo odstraňujú bariéry privátnej sféry dievčatá medzi sebou a chalani medzi sebou, je podľa mňa len ďalší z faktorov, ktorý vedie k utužovaniu dievčenského a chlapčenského klanu.

Na otázku prečo spolu Japonci a Japonky nehovoria, dostanete klasickú odpoveď, že sú "shy". Prečo sa nehanbia prehovoriť k príslušníkovi svojho pohlavia ale k príslušníkovi opačného pohlavia áno? Vidia rozdiely tam, kde nie sú. A vidia postranné úmysly tam, kde nie sú. Izolácia robí veľa.

Jasné, že nie všetci Japonci a Japonky sú na sociálnej úrovni základoškolákov. Písala som len o 98 percentách. V druhom a vyššom ročníku sa to vraj začne zlepšovať. Ostáva mi len dúfať. Zatiaľ som žiadne zlepšenie nezbadala.

Pledge

Fun in Japan - Series

Russian spies are everywhere, the Cold War returns, and you should "watch out for that jana or it's going to steal all your information. You never know where it hides."

I had to sign a pledge today, where I claimed that I will avoid any leak of information about Japanese technology to third entities etc.


I am a regular first year undergraduate student. Fun in Japan.