Ktorému z týchto kandidátov by ste zverili svoj hlas Vy?
Lokál voľby 2011
2011/08/28
2011/05/05
Giro di JPN (15) - Nagasaki III
8. marec 2011, deň 10, popoludnie
V nadväznosti na predchádzajúci príspevok vyrážame od chrámu Sófukuji a vydávame sa po stopách Sakamota Ryómu. Jedná sa o historickú postavu, ktorá je po celom Japonsku bujaro oslavovaná. Proti Sakamotovi Ryómovi nenájdete jedno krivé slovo a podľa mnohých Japoncov je to práve postava typu Sakamoto Ryóma, ktorú Japonsko potrebuje na to, aby sa pohlo zo svojej finančnej/politickej stagnácie. Ako sme tak pátrali na internete po informáciách, zistili sme, čo je za touto celojaponskou mániou - minulý rok v januári začali v televízii vysielať televízny seriál "Ryómaden" pojednávajúci o udalostiach týkajúcich sa Sakamota Ryómu.
Naše kroky smerujú k zrekonštruovanej budove Sakamotovej spoločnosti "Kameyama Shachú" (v českom prepise "Kamejama Šačú", heh), ktorú založil v Nagasaki. Ako šlapeme cintorínom do kopca (Sakamoto mal kopce zjavne v obľube), povedzme si o ňom niečo. Aha, tu máme aj fotografiu.
Sakamoto Ryóma
Narodil sa v roku 1836 v Kóchi na ostrove Shikoku (na ostrove Shikoku sme ešte neboli) ako samuraj klanu Tosa. Patril k najnižšej vrstve samurajov a s tým sa v shogunátnom Japonsku nedalo pohnúť. Z mladého Sakamota sa vykľul zdatný šermiar, aj v šermiarskej škole v Ede (Tokyu) sa rýchlo zaradil medzi tých najlepších. Bolo to v roku 1858, keď k Japonsku dorazili čierne lode komodora Perryho a začali sa jednania ohľadne otvorenia japonských prístavov a šermiarske školy v tom období bol plné "loajalistov", ktorí chceli zachovať shogunát a vyhnať z Japonska všetkých barbarov (rozumej cudzincov). Loajalistom sa napríklad nepáčilo, ako v Shanghaji mali pod palcom všetko Briti, a chceli nutne zabrániť tomu, aby podobnú moc na Japoncami získali Američania.
Do kopca
Sakamoto opustil svoj klan, aby sa mohol zapojiť do podobného hnutia s mottom "Uctievať cisára a odstrániť barbarov", ktorého cieľom bolo zvrhnúť shogunát. (Pokúšame sa vysvetliť Sakamotove pohnútky a ticho čakáme, kedy si ctené čitateľstvo všimne, že situácii v Japonsku tesne pred odstúpením shóguna zatiaľ dobre nerozumieme.) Problémom so shogunátom bolo, že mal "kamennú hierarchiu", v ktorej sa človek, nech robil, čo robil, nemohol pohnúť z triedy, v ktorej sa narodil. V tejto hierarchii mali napríklad obchodníci najnižší rank. Najvyšší mali samozrejme samuraji, a po nich roľníci.
Do kopca
Sakamoto mal zjavne dva hlavné ciele - zrušiť triedny systém a nastoliť slobodnú spoločnosť, v ktorej mali všetci rovnaké práva; a zbaviť sa všetkých cudzincov, ktorí mohli formálne alebo neformálne získať moc nad Japonskom. Celkom sympatické je, že niektoré zdroje sa neštítia uviesť, že Sakamoto bol v úvode svojej činnosti xenofób (čo by ste napríklad v japonskom múzeu nikde nenašli). V roku 1864 sa Sakamoto Ryóma podujal spáchať atentát na človeka menom Katsu Kaishu, ktorý bol významným štátnikom, podieľal sa na jednaní s Američanmi ohľadne obchodnej dohody a podľa loajalistov bol veľmi servilný voči požiadavkam Američanov.
A tu prichádza zázračný zvrat v myslení Sakamota, scéna priam ako určená do japonského televízneho seriálu: Katsu Kaishu presvedčil Sakamota, aby si ho vypočul a vysvetlil mu, že na to, aby zbavil Japonsko všetkých cudzincov a dokázal sa ubrániť politickému vplyvu iných krajín, potrebuje Japonsko silnú armádu - a tú nezíska ináč, než okopírovaním zahraničných vojenských technológií.
S takto upgradovaným konceptom odišiel Sakamoto Ryóma do Nagasaki, kde v roku 1865 založil spoločnosť Kameyama Shachú, ktorá je údajne prvou modernou spoločnosťou v Japonsku. Kameyama Shachú sa špecializovala na prepravu a dovoz zbraní do Japonska. Západnými zbraňami Sakamoto zásoboval Kyushu klany Satsuma a Choshu, ktoré v uvedenom poradí bojovali s Britmi a Holanďanmi.
Kameyama Shachú
Medzičasom sa nám podarilo vyšlapať až ku pamätnej budove spoločnosti Kameyama Shachú. "Replika" pôvodnej budovy bola postavená niekedy pred rokom 2009, po tom, čo bol na ostatkoch pôvodnej budovy vykonaný archeologický výskum. V budove je vystavená nejaká korešpondencia Sakamota a replika jeho katany a kimona. Sakamoto ináč neskôr nosil strelnú zbraň značky Smith and Wesson. Známy bol tiež tým, že nosil japonský odev, ale obúval si západné čižmy.
Kameyama Shachú
Od spoločnosti Kameyama Shachú šlapeme ďalej do kopca (Sakamoto musel mať kopce veľmi rád), takže môžeme pokračovať v rozprave. Sakamotovi sa podarilo vyjednať alianciu medzi klanmi Choshu a Satsuma, ktoré ako sme už spomínali, bojovali proti Holanďanom aj Britom, zároveň však odporovali shogunátu a tiež sebe navzájom. Vytvorenie aliancie Satsuma-Choshu sa považuje za veľmi dôležitý krok, ktorý urýchlil zvrhnutie shogunátu a Meiji reformy. V roku 1867 sa Kameyama Shachú mení na Kaientai, vojenské loďstvo aliancie
Do kopca
Ku aliancii sa pridal aj klan Tosa (z ktorého pochádzal aj Sakamoto), lebo sa bál o svoju existenciu po zvrhnutí shogunátu. Sakamoto medzitým inšpirovaný ideálmi americkej spoločnosti zostavil osembodový plán, ktorý plánovali predostrieť shógunovi a vyzvať ho, aby odstúpil bez použitia vojenskej sily. Súčasťou Sakamotových ôsmich bodov bolo zrušenie triedneho systému, odovzdanie politickej moci do rúk cisára, existenia dolnej a hornej snemovne, ktorá bude rozhodovať demokraticky, posilnenie vojenského loďstva a prispôsobenie hodnoty striebra a zlata hodnotám v zahraničí. Osembodový plán bol predostretý shógunovi Tokugawovi Yoshinobumu. Isto si hovoríte (tak ako my), že shógun predsa nemohol byť taký jednoduchý, aby akceptoval osem bodov a odstúpil (a on naozaj odstúpil), ale aliancia zjavne použila nejaký trik (sľúbila mu, že bude stáť na čele vládneho orgánu zloženého z vybraných feudálnych pánov, čo sa však nakoniec nerealizovalo).
Krátko na to (v novembri 1867) bol Sakamoto Ryóma zavraždený a jeho krátka, ale zrejme nenahraditeľná úloha v premene Japonska sa skončila. V roku 1868 sa moci chopil cisár Meiji a začala sa modernizácia Japonska.
Sakamoto Ryóma
My sme medzitým vystúpili až ku bronzovej soche Sakamota Ryómu, ktorá sa týči nad Nagasaki a zodpovedá romantickým predstavám Japoncov o Sakamotovi Ryómovi. Boli sme ešte onehdá minulý rok v septembri v múzeu Meiji reforiem v Kyóte a aj tam ponúkaná prezentácia činov Sakamota Ryómu sa nedala popísať slovom iným než "romantická". Ani zavraždenie Sakamota Ryómu nemohlo byť len tak - Sakamoto bol predsa znamenitý šermiar. Na to vám v múzeu povedia, že Sakamoto mal v čase atentátu nádchu/chrípku/iné ochorenie dýchacích ciest, ktoré ho oslabilo, nemohol sa dostatočne brániť a preto nakoniec (neborák!) v súboji podľahol. No čo im na to povedať. Človek bol vtedy mierne sklamaný, lebo za vstupné 600 yenov by chcel vidieť aj niečo iné, než romantické rozprávky. Najsmutnejšie bolo, že nám vtedy namiesto obejktívnej analýzy servírovali Meiji reformy ako "najúžasnejšiu udalosť v japonských dejinách, ktorá dala vznik Japonsku ako technologickej špičke sveta s húževnatým a pracovitým národom". My vôbec nechceme protirečiť a popierať, že dala, ale sú aj veci na druhej strane...
Nagasaki
Dosť bolo ponosov, pokochali sme sa výhľadom na Nagasaki so slnkom rovno oproti objektívu, koľko radosti, a zostupujeme späť do mesta. Na ulici sa nám hneď prihovára nejaký dôchodca, ktorý si chce cvičiť svoju angličtinu. Aby sme mu dali pocit dôležitosti miestneho obyvateľa, pýtame sa ho aspoň, či je okuliarový most ďaleko.
Meganebashi
Okuliarový most, "Meganebashi" z roku 1634 bol postavený za použitia čínskeho know-how a je najstarším stojacim oblúkovým kamenným mostom v Japonsku. Kamenné mosty sa tešili v súdobom Japonsku veľkej obľube, keďže narozdiel od drevených mostov nehnili. Podľa vzoru Meganebashi bolo postavených mnoho mostov na Kyushu a iných oblastiach Japonska. Názov "Okuliarový most" pochádza... mno, posúďte sami podľa fotografie.
Špektákle
(aha, vpravo dole prevísa jamka cez zábradlie, to sme si skoro ani nevšimli)
Na záver okruhu smerujeme do múzea histórie Nagasaki, kde strávime cez nejaké dve hodiny a čerpáme poznatky. Aj v Nagasaki maju veľmi dobrého anglického zvukového sprievodcu, takže sa stačí obšmietať okolo exponátov a robiť si poznámky ako na prednáške.
Nagasaki Museum of History and Culture
Potom si môžeme konečne sadnúť. Deň končíme večerou v maličkej japonskej reštaurácii, v ktorej sme samozrejme jediným zákazníkom. Tenoraz udon. Teta kuchárka nás chváli, akú máme dobrú japončinu (lebo si vieme sami popýtať lyžicu na vyjedanie polievky; no koľká radosť, už sme postúpili na úroveň päťročného dieťata a vieme si vypýtať lyžicu). Potom už len cez bordelárske uličky smer hotel, na druhý deň nás čaká skorý štart a veľa kilometrov.
Večera, udon
Normálne uličky
Bordelárske uličky
V nadväznosti na predchádzajúci príspevok vyrážame od chrámu Sófukuji a vydávame sa po stopách Sakamota Ryómu. Jedná sa o historickú postavu, ktorá je po celom Japonsku bujaro oslavovaná. Proti Sakamotovi Ryómovi nenájdete jedno krivé slovo a podľa mnohých Japoncov je to práve postava typu Sakamoto Ryóma, ktorú Japonsko potrebuje na to, aby sa pohlo zo svojej finančnej/politickej stagnácie. Ako sme tak pátrali na internete po informáciách, zistili sme, čo je za touto celojaponskou mániou - minulý rok v januári začali v televízii vysielať televízny seriál "Ryómaden" pojednávajúci o udalostiach týkajúcich sa Sakamota Ryómu.
Naše kroky smerujú k zrekonštruovanej budove Sakamotovej spoločnosti "Kameyama Shachú" (v českom prepise "Kamejama Šačú", heh), ktorú založil v Nagasaki. Ako šlapeme cintorínom do kopca (Sakamoto mal kopce zjavne v obľube), povedzme si o ňom niečo. Aha, tu máme aj fotografiu.
Sakamoto RyómaNarodil sa v roku 1836 v Kóchi na ostrove Shikoku (na ostrove Shikoku sme ešte neboli) ako samuraj klanu Tosa. Patril k najnižšej vrstve samurajov a s tým sa v shogunátnom Japonsku nedalo pohnúť. Z mladého Sakamota sa vykľul zdatný šermiar, aj v šermiarskej škole v Ede (Tokyu) sa rýchlo zaradil medzi tých najlepších. Bolo to v roku 1858, keď k Japonsku dorazili čierne lode komodora Perryho a začali sa jednania ohľadne otvorenia japonských prístavov a šermiarske školy v tom období bol plné "loajalistov", ktorí chceli zachovať shogunát a vyhnať z Japonska všetkých barbarov (rozumej cudzincov). Loajalistom sa napríklad nepáčilo, ako v Shanghaji mali pod palcom všetko Briti, a chceli nutne zabrániť tomu, aby podobnú moc na Japoncami získali Američania.
Do kopcaSakamoto opustil svoj klan, aby sa mohol zapojiť do podobného hnutia s mottom "Uctievať cisára a odstrániť barbarov", ktorého cieľom bolo zvrhnúť shogunát. (Pokúšame sa vysvetliť Sakamotove pohnútky a ticho čakáme, kedy si ctené čitateľstvo všimne, že situácii v Japonsku tesne pred odstúpením shóguna zatiaľ dobre nerozumieme.) Problémom so shogunátom bolo, že mal "kamennú hierarchiu", v ktorej sa človek, nech robil, čo robil, nemohol pohnúť z triedy, v ktorej sa narodil. V tejto hierarchii mali napríklad obchodníci najnižší rank. Najvyšší mali samozrejme samuraji, a po nich roľníci.
Do kopcaSakamoto mal zjavne dva hlavné ciele - zrušiť triedny systém a nastoliť slobodnú spoločnosť, v ktorej mali všetci rovnaké práva; a zbaviť sa všetkých cudzincov, ktorí mohli formálne alebo neformálne získať moc nad Japonskom. Celkom sympatické je, že niektoré zdroje sa neštítia uviesť, že Sakamoto bol v úvode svojej činnosti xenofób (čo by ste napríklad v japonskom múzeu nikde nenašli). V roku 1864 sa Sakamoto Ryóma podujal spáchať atentát na človeka menom Katsu Kaishu, ktorý bol významným štátnikom, podieľal sa na jednaní s Američanmi ohľadne obchodnej dohody a podľa loajalistov bol veľmi servilný voči požiadavkam Američanov.
A tu prichádza zázračný zvrat v myslení Sakamota, scéna priam ako určená do japonského televízneho seriálu: Katsu Kaishu presvedčil Sakamota, aby si ho vypočul a vysvetlil mu, že na to, aby zbavil Japonsko všetkých cudzincov a dokázal sa ubrániť politickému vplyvu iných krajín, potrebuje Japonsko silnú armádu - a tú nezíska ináč, než okopírovaním zahraničných vojenských technológií.
S takto upgradovaným konceptom odišiel Sakamoto Ryóma do Nagasaki, kde v roku 1865 založil spoločnosť Kameyama Shachú, ktorá je údajne prvou modernou spoločnosťou v Japonsku. Kameyama Shachú sa špecializovala na prepravu a dovoz zbraní do Japonska. Západnými zbraňami Sakamoto zásoboval Kyushu klany Satsuma a Choshu, ktoré v uvedenom poradí bojovali s Britmi a Holanďanmi.
Kameyama ShachúMedzičasom sa nám podarilo vyšlapať až ku pamätnej budove spoločnosti Kameyama Shachú. "Replika" pôvodnej budovy bola postavená niekedy pred rokom 2009, po tom, čo bol na ostatkoch pôvodnej budovy vykonaný archeologický výskum. V budove je vystavená nejaká korešpondencia Sakamota a replika jeho katany a kimona. Sakamoto ináč neskôr nosil strelnú zbraň značky Smith and Wesson. Známy bol tiež tým, že nosil japonský odev, ale obúval si západné čižmy.
Kameyama ShachúOd spoločnosti Kameyama Shachú šlapeme ďalej do kopca (Sakamoto musel mať kopce veľmi rád), takže môžeme pokračovať v rozprave. Sakamotovi sa podarilo vyjednať alianciu medzi klanmi Choshu a Satsuma, ktoré ako sme už spomínali, bojovali proti Holanďanom aj Britom, zároveň však odporovali shogunátu a tiež sebe navzájom. Vytvorenie aliancie Satsuma-Choshu sa považuje za veľmi dôležitý krok, ktorý urýchlil zvrhnutie shogunátu a Meiji reformy. V roku 1867 sa Kameyama Shachú mení na Kaientai, vojenské loďstvo aliancie
Do kopcaKu aliancii sa pridal aj klan Tosa (z ktorého pochádzal aj Sakamoto), lebo sa bál o svoju existenciu po zvrhnutí shogunátu. Sakamoto medzitým inšpirovaný ideálmi americkej spoločnosti zostavil osembodový plán, ktorý plánovali predostrieť shógunovi a vyzvať ho, aby odstúpil bez použitia vojenskej sily. Súčasťou Sakamotových ôsmich bodov bolo zrušenie triedneho systému, odovzdanie politickej moci do rúk cisára, existenia dolnej a hornej snemovne, ktorá bude rozhodovať demokraticky, posilnenie vojenského loďstva a prispôsobenie hodnoty striebra a zlata hodnotám v zahraničí. Osembodový plán bol predostretý shógunovi Tokugawovi Yoshinobumu. Isto si hovoríte (tak ako my), že shógun predsa nemohol byť taký jednoduchý, aby akceptoval osem bodov a odstúpil (a on naozaj odstúpil), ale aliancia zjavne použila nejaký trik (sľúbila mu, že bude stáť na čele vládneho orgánu zloženého z vybraných feudálnych pánov, čo sa však nakoniec nerealizovalo).
Krátko na to (v novembri 1867) bol Sakamoto Ryóma zavraždený a jeho krátka, ale zrejme nenahraditeľná úloha v premene Japonska sa skončila. V roku 1868 sa moci chopil cisár Meiji a začala sa modernizácia Japonska.
Sakamoto RyómaMy sme medzitým vystúpili až ku bronzovej soche Sakamota Ryómu, ktorá sa týči nad Nagasaki a zodpovedá romantickým predstavám Japoncov o Sakamotovi Ryómovi. Boli sme ešte onehdá minulý rok v septembri v múzeu Meiji reforiem v Kyóte a aj tam ponúkaná prezentácia činov Sakamota Ryómu sa nedala popísať slovom iným než "romantická". Ani zavraždenie Sakamota Ryómu nemohlo byť len tak - Sakamoto bol predsa znamenitý šermiar. Na to vám v múzeu povedia, že Sakamoto mal v čase atentátu nádchu/chrípku/iné ochorenie dýchacích ciest, ktoré ho oslabilo, nemohol sa dostatočne brániť a preto nakoniec (neborák!) v súboji podľahol. No čo im na to povedať. Človek bol vtedy mierne sklamaný, lebo za vstupné 600 yenov by chcel vidieť aj niečo iné, než romantické rozprávky. Najsmutnejšie bolo, že nám vtedy namiesto obejktívnej analýzy servírovali Meiji reformy ako "najúžasnejšiu udalosť v japonských dejinách, ktorá dala vznik Japonsku ako technologickej špičke sveta s húževnatým a pracovitým národom". My vôbec nechceme protirečiť a popierať, že dala, ale sú aj veci na druhej strane...
NagasakiDosť bolo ponosov, pokochali sme sa výhľadom na Nagasaki so slnkom rovno oproti objektívu, koľko radosti, a zostupujeme späť do mesta. Na ulici sa nám hneď prihovára nejaký dôchodca, ktorý si chce cvičiť svoju angličtinu. Aby sme mu dali pocit dôležitosti miestneho obyvateľa, pýtame sa ho aspoň, či je okuliarový most ďaleko.
MeganebashiOkuliarový most, "Meganebashi" z roku 1634 bol postavený za použitia čínskeho know-how a je najstarším stojacim oblúkovým kamenným mostom v Japonsku. Kamenné mosty sa tešili v súdobom Japonsku veľkej obľube, keďže narozdiel od drevených mostov nehnili. Podľa vzoru Meganebashi bolo postavených mnoho mostov na Kyushu a iných oblastiach Japonska. Názov "Okuliarový most" pochádza... mno, posúďte sami podľa fotografie.
Špektákle(aha, vpravo dole prevísa jamka cez zábradlie, to sme si skoro ani nevšimli)
Na záver okruhu smerujeme do múzea histórie Nagasaki, kde strávime cez nejaké dve hodiny a čerpáme poznatky. Aj v Nagasaki maju veľmi dobrého anglického zvukového sprievodcu, takže sa stačí obšmietať okolo exponátov a robiť si poznámky ako na prednáške.
Nagasaki Museum of History and CulturePotom si môžeme konečne sadnúť. Deň končíme večerou v maličkej japonskej reštaurácii, v ktorej sme samozrejme jediným zákazníkom. Tenoraz udon. Teta kuchárka nás chváli, akú máme dobrú japončinu (lebo si vieme sami popýtať lyžicu na vyjedanie polievky; no koľká radosť, už sme postúpili na úroveň päťročného dieťata a vieme si vypýtať lyžicu). Potom už len cez bordelárske uličky smer hotel, na druhý deň nás čaká skorý štart a veľa kilometrov.
Večera, udon
Normálne uličky
Bordelárske uličky
Subscribe to:
Posts (Atom)