Sick of Japan - Series
Keďže mám za sebou nejaké tie tri semestre na UPJŠ-ke, myslela som si, že štúdium v Japonsku bude pre mňa na začiatok niečo ako návrat do prvého ročníka, prípadne do maturitného ročníka medzi 18-ročných Japoncov.
V skutočnosti je to návrat ešte oveľa ďalej. Pozorujem tento fenomén už začiatku školského roka, ale ešte stále som sa nerozhodla, či ide o návrat na základnú školu alebo do viktoriánskej éry.
Niečo už naznačoval počin našej učiteľky fyziky na tokijskej univerzite á la koniec 19. storočia, keď nás na experimenty rozdelila do párov dievča-dievča, chlapec-chlapec. V tak otvorenom a premiešanom medzninárodnom kolektíve prevažne dospelých študentov mi to pripadalo ako čistý nezmysel. V Japonsku to nezmysel zjavne nie je.
Reč je o sociálnej úrovni japonských študentov. Tak tak, dievčatá sa hrajú s dievčatami, chlapci s chlapcami.
V triede sa bežne vytvárajú ostrovčeky dievčat a ostrovčeky chlapcov. Keď sa na krúžku robí uzatvárací "nástup", tak v jednej polovici miestnosti sedia dievčatá, v druhej chalani. Chalani chodia na obed s chalanmi, dievčatá s dievčatami.
Byť dievčaťom a prehovoriť ku chalanom znamená niečo ako porušiť kódex. A žiadnu reakciu to nespúšťa. Ani to nemá žiadnu odozvu. Iba ak patetickú.
Osobné informácie
Taká nič netušiaca Európanka, ktorá sa radšej baví s chalanmi než ružovými Japonkami, o tom ale nemôže nič vedieť. Po prednáške sa spýta najbližšej skupinky chalanov, či nejdú na obed do jedálne. Súhlas. Až je prekvapená, ako hladko to ide. Po troch mesiacoch môžem prehlásiť, že toto bol ten reaktívnejší prípad, ale hneď vám ukážem, že to aj tak nikam nevedie. Po desiatich minútach rozhovoru nad obedom to totiž príde.
"Kareshi ga iru no?"
"Máš priateľa?" Kids, calm down. Škoda, že odpoveď "Kankei nai darou" (čo je ťa do toho) som sa naučila až neskôr.
Boys are high school girls
Squashový krúžok. Oikawa vylezie z kurtu, po tom čo predviedol celkom slušnú hru. Pýtam sa ho, ako dlho už hrá squash. On na to, že dnes je to tretí krát. Tak poznamenám, že dosť dobre, u mňa to teda ináč vyzeralo na tretí krát. Na to sa Oikawa (btw. to je ten exot, čo má rád ružové doplnky), dobre že nezačne červenať ako nejaká ostýchavá osemnástka (ale 18 má tuším naozaj) a otáča sa k Maedovi a šepká mu niečo, zrejme je úplne hotový z toho, že som sa uznanlivo vyjadrila o jeho squashi. Kids, calm down.
Viktoriánska fraška pod horou Iwate
A sú podnety, ktoré Japoncov svojvoľne dovedú k myšlienke konverzovať s holkami. Napr. keď je tá holka z Európy a vyhlasuje o sebe, že vie hovoriť štyrmi jazykmi a že rada pokonverzuje v ktoromkoľvek z nich. Ale aj vtedy to má celé taký... viktoriánsky nádych.
(Úvodný seminár pre študentov prírodovedeckej fakulty, Iwate, apríl 2010)
Predstavte si scénu. Prechádzam sa pod kužeľovitou horou Iwate so svojou gardedámou Fujidou. Zrazu sa spoza stromoradia vynorí skupinka mladých mužov (pre dokonalosť si predstavte aj dobové viktoriánske kabáty). Dvorne sa uklonia, gentlemanský úsmev, predstavia sa, poznamejú, aké je dnes krásne počasie, zahľadia sa na kužeľ Iwate sanu a spýtajú si, či aj na Slovensku máme veľa hôr, poviem že áno, ale takéto kužeľovité vulkanické tvary nie. Reč sa stočí na Slovensko, Európu a aj Nemecko, lebo mladí muži sa chcú prihlásiť na nemčinu. Moja gardedáma takmer celý čas mlčí.
To už vyzerá príliš sľubne. Po zopár minútach rozhovoru líder skupinky mladých mužov pomyselne zavelí na odchod, mladí muži sa lúčia s prianím ďalšej konverzácie v bližšej alebo ďalekejšej budúcnosti a pri odchode sa takmer že neuklonia ako správni viktoriánski gentlemani.
Vzápätí spoza toho istého stromoradia vylezie skupinka dvorných dám (predstavte si ich ako došuštia vo svojich pomyselných viktoriánskych róbach) a starostlivo mi pripomenú, že si mám dávať pozor na čudných mladých mužov.
Ah. Viktoriánska fraška pod Iwate sanom. Kids, calm down.
Pink rooms are for girls, green ones for boys
Samotné aprílové sústredie v Iwate odhalilo veľa. Na začiatok. Bývali sme v škole v prírode pre základoškolákov a stredoškolákov. Izby pre dievčatá sú v jednom trakte, ktorý je celý ružový a izby pre chalanov sú v oddelenom trakte, zelenom. Nezmysel? Japoncom to pripadá prirodzené.
Pýtam sa sama seba, k čomu vedie takéto neprirodzené izolovanie pohlaví od ranného veku. (Viem, odpoveď mám hore.) Na čo nemám odpoveď: k čomu je to dobré?
Sú aj iné faktory, ktorými sa buduje taketo upevňovanie "dievčenského klanu" a "chlapčenského klanu". Jedným z nich je podľa mňa určite aj ofuro, japonské spoločné lezenie do kúpeľa. Môže sa Hitsuji vytešovať, ako treba prekonať svoje európske konvencie a vliezť do ofura s Japonkami, aké je to iné a skvelé. Ja som hrdý Európan a rozhodne nebudem liezť s nejakými ružovými Japonkami s vysokofrekvenčnými hlasmi do jednej vane. Natešeným Japonkám, ktoré sa už nevedia dočkať ofura, proste poviem, že nejdem. Ani keď vykúzlia sklamané tváre, nič nevysvetľujem. Proste nejdem.
To, že takto umelo odstraňujú bariéry privátnej sféry dievčatá medzi sebou a chalani medzi sebou, je podľa mňa len ďalší z faktorov, ktorý vedie k utužovaniu dievčenského a chlapčenského klanu.
Na otázku prečo spolu Japonci a Japonky nehovoria, dostanete klasickú odpoveď, že sú "shy". Prečo sa nehanbia prehovoriť k príslušníkovi svojho pohlavia ale k príslušníkovi opačného pohlavia áno? Vidia rozdiely tam, kde nie sú. A vidia postranné úmysly tam, kde nie sú. Izolácia robí veľa.
Jasné, že nie všetci Japonci a Japonky sú na sociálnej úrovni základoškolákov. Písala som len o 98 percentách. V druhom a vyššom ročníku sa to vraj začne zlepšovať. Ostáva mi len dúfať. Zatiaľ som žiadne zlepšenie nezbadala.
Keďže mám za sebou nejaké tie tri semestre na UPJŠ-ke, myslela som si, že štúdium v Japonsku bude pre mňa na začiatok niečo ako návrat do prvého ročníka, prípadne do maturitného ročníka medzi 18-ročných Japoncov.
V skutočnosti je to návrat ešte oveľa ďalej. Pozorujem tento fenomén už začiatku školského roka, ale ešte stále som sa nerozhodla, či ide o návrat na základnú školu alebo do viktoriánskej éry.
Niečo už naznačoval počin našej učiteľky fyziky na tokijskej univerzite á la koniec 19. storočia, keď nás na experimenty rozdelila do párov dievča-dievča, chlapec-chlapec. V tak otvorenom a premiešanom medzninárodnom kolektíve prevažne dospelých študentov mi to pripadalo ako čistý nezmysel. V Japonsku to nezmysel zjavne nie je.
Reč je o sociálnej úrovni japonských študentov. Tak tak, dievčatá sa hrajú s dievčatami, chlapci s chlapcami.
V triede sa bežne vytvárajú ostrovčeky dievčat a ostrovčeky chlapcov. Keď sa na krúžku robí uzatvárací "nástup", tak v jednej polovici miestnosti sedia dievčatá, v druhej chalani. Chalani chodia na obed s chalanmi, dievčatá s dievčatami.
Byť dievčaťom a prehovoriť ku chalanom znamená niečo ako porušiť kódex. A žiadnu reakciu to nespúšťa. Ani to nemá žiadnu odozvu. Iba ak patetickú.
Osobné informácie
Taká nič netušiaca Európanka, ktorá sa radšej baví s chalanmi než ružovými Japonkami, o tom ale nemôže nič vedieť. Po prednáške sa spýta najbližšej skupinky chalanov, či nejdú na obed do jedálne. Súhlas. Až je prekvapená, ako hladko to ide. Po troch mesiacoch môžem prehlásiť, že toto bol ten reaktívnejší prípad, ale hneď vám ukážem, že to aj tak nikam nevedie. Po desiatich minútach rozhovoru nad obedom to totiž príde.
"Kareshi ga iru no?"
"Máš priateľa?" Kids, calm down. Škoda, že odpoveď "Kankei nai darou" (čo je ťa do toho) som sa naučila až neskôr.
Boys are high school girls
Squashový krúžok. Oikawa vylezie z kurtu, po tom čo predviedol celkom slušnú hru. Pýtam sa ho, ako dlho už hrá squash. On na to, že dnes je to tretí krát. Tak poznamenám, že dosť dobre, u mňa to teda ináč vyzeralo na tretí krát. Na to sa Oikawa (btw. to je ten exot, čo má rád ružové doplnky), dobre že nezačne červenať ako nejaká ostýchavá osemnástka (ale 18 má tuším naozaj) a otáča sa k Maedovi a šepká mu niečo, zrejme je úplne hotový z toho, že som sa uznanlivo vyjadrila o jeho squashi. Kids, calm down.
Viktoriánska fraška pod horou Iwate
A sú podnety, ktoré Japoncov svojvoľne dovedú k myšlienke konverzovať s holkami. Napr. keď je tá holka z Európy a vyhlasuje o sebe, že vie hovoriť štyrmi jazykmi a že rada pokonverzuje v ktoromkoľvek z nich. Ale aj vtedy to má celé taký... viktoriánsky nádych.
(Úvodný seminár pre študentov prírodovedeckej fakulty, Iwate, apríl 2010)
Predstavte si scénu. Prechádzam sa pod kužeľovitou horou Iwate so svojou gardedámou Fujidou. Zrazu sa spoza stromoradia vynorí skupinka mladých mužov (pre dokonalosť si predstavte aj dobové viktoriánske kabáty). Dvorne sa uklonia, gentlemanský úsmev, predstavia sa, poznamejú, aké je dnes krásne počasie, zahľadia sa na kužeľ Iwate sanu a spýtajú si, či aj na Slovensku máme veľa hôr, poviem že áno, ale takéto kužeľovité vulkanické tvary nie. Reč sa stočí na Slovensko, Európu a aj Nemecko, lebo mladí muži sa chcú prihlásiť na nemčinu. Moja gardedáma takmer celý čas mlčí.
To už vyzerá príliš sľubne. Po zopár minútach rozhovoru líder skupinky mladých mužov pomyselne zavelí na odchod, mladí muži sa lúčia s prianím ďalšej konverzácie v bližšej alebo ďalekejšej budúcnosti a pri odchode sa takmer že neuklonia ako správni viktoriánski gentlemani.
Vzápätí spoza toho istého stromoradia vylezie skupinka dvorných dám (predstavte si ich ako došuštia vo svojich pomyselných viktoriánskych róbach) a starostlivo mi pripomenú, že si mám dávať pozor na čudných mladých mužov.
Ah. Viktoriánska fraška pod Iwate sanom. Kids, calm down.
Pink rooms are for girls, green ones for boys
Samotné aprílové sústredie v Iwate odhalilo veľa. Na začiatok. Bývali sme v škole v prírode pre základoškolákov a stredoškolákov. Izby pre dievčatá sú v jednom trakte, ktorý je celý ružový a izby pre chalanov sú v oddelenom trakte, zelenom. Nezmysel? Japoncom to pripadá prirodzené.
Pýtam sa sama seba, k čomu vedie takéto neprirodzené izolovanie pohlaví od ranného veku. (Viem, odpoveď mám hore.) Na čo nemám odpoveď: k čomu je to dobré?
Sú aj iné faktory, ktorými sa buduje taketo upevňovanie "dievčenského klanu" a "chlapčenského klanu". Jedným z nich je podľa mňa určite aj ofuro, japonské spoločné lezenie do kúpeľa. Môže sa Hitsuji vytešovať, ako treba prekonať svoje európske konvencie a vliezť do ofura s Japonkami, aké je to iné a skvelé. Ja som hrdý Európan a rozhodne nebudem liezť s nejakými ružovými Japonkami s vysokofrekvenčnými hlasmi do jednej vane. Natešeným Japonkám, ktoré sa už nevedia dočkať ofura, proste poviem, že nejdem. Ani keď vykúzlia sklamané tváre, nič nevysvetľujem. Proste nejdem.
To, že takto umelo odstraňujú bariéry privátnej sféry dievčatá medzi sebou a chalani medzi sebou, je podľa mňa len ďalší z faktorov, ktorý vedie k utužovaniu dievčenského a chlapčenského klanu.
Na otázku prečo spolu Japonci a Japonky nehovoria, dostanete klasickú odpoveď, že sú "shy". Prečo sa nehanbia prehovoriť k príslušníkovi svojho pohlavia ale k príslušníkovi opačného pohlavia áno? Vidia rozdiely tam, kde nie sú. A vidia postranné úmysly tam, kde nie sú. Izolácia robí veľa.
Jasné, že nie všetci Japonci a Japonky sú na sociálnej úrovni základoškolákov. Písala som len o 98 percentách. V druhom a vyššom ročníku sa to vraj začne zlepšovať. Ostáva mi len dúfať. Zatiaľ som žiadne zlepšenie nezbadala.
2 comments:
Kolegyňa,
chcela som sa len opýtať. Tento článok ste písali v apríli minulého roku. Odvtedy prešlo takmer 9 mesiacov. Zlepšilo sa to? Reagujem na Vašu poznámku: "V druhom a vyššom ročníku sa to vraj začne zlepšovať." Hm? Ináč pekný deň prajeme a veľa zmyselných konverzácii už jedno s kým :)
docentka
Ďakujem za komentár, docentka.
Áno, k zmenám došlo. Toť zopár spolužiakov a spolužiačiek už prešlo do fázy stredoškolského "laškovania". Sú exempláre, ktoré ešte stále pretrvávajú v základoškolskej izolácii pohlaví; ale vo všeobecnosti môžeme prehlásiť, že sa to zlepšilo. To, že to môžeme prehlásiť, nie je spôsobené len tým, že by sa situácia naozaj zlepšila; ale najmä tým, že sa zmenil náš pohľad na vec, keďže sme pochopili isté súvislosti, zvyky, návyky a obyčaje sociálneho života Japoncov. Toť, problém by nebol ani tak v tom, že Japonci nie sú zvyknutí na komunikáciu medzi príslušníkmi ženského a mužského pohlavia; problém je v tom, že Japonci nie sú zvyknutí na komunikáciu ako takú a ani tu po nej nie je nejaký extra dopyt.
Post a Comment