Giro di JPN (8) - Ako chutí seishun kippu (od Okayamy po Fukuoku)

4. marec 2011

Ako ste videli v predchádzajúcich častiach; definitívne sa oplatilo vstať o 4:50 a nastúpiť v Okayame na priamy spoj do Hiroshimy o 6:18. Nižšie ponúkame nejaké zábery rannou krajinou.

Rannou krajinou južne od Okayamy

Vylodenie sa v Hiroshime

V Hiroshime sme sa vylodili krátko po deviatej ráno, pobudli v nej zopár hodín a pred štvrtou poobede opäť sadli na vlak, plne využili seishun lístok a do večera sa dopravili do Fukuoky. Cestou pojedáme senbei, ryžové crackry, ktoré nám ešte v Kakegawe pribalila pani T., aby sme si vo voľných chvíľach vo vlaku mali na čom vylamovať zuby (ale proti chuti ani slova naprerečiem; senbei sú delikatesné veci!).

Ostrov Suooshima ako videný od stanice Óbatake

Západ slnka na trati

... a na mori.

Shimonoseki, posledná zastávka na hlavnom ostrove Honshú

Stanica Shimonoseki

Krátko pred ôsmou večer sme v Shimonoseki, poslednej stanici na hlavnom ostrove Honshú. Prestupujeme na krátky medziostrovný spoj, ktorý si to strihne tunelom medzi ostrovami Honshú a Kyushu na najkratšom možnom úseku (celá podmorská časť tunelu má odhadom jeden kilometer) a za približne 15 minút nás prepraví do našej prvej prestupnej stanice na ostrove Kyushu, do Kokury. Je to tak, vážení priatelia, ctené čitateľstvo a drahí sponzori; na šiesty deň našej výpravy, 4. marca pred pol deviatou večer, sa nachádzame na ostrove Kyushu!

Kokura, Kyushu

Kyushu Railway Company

V Kokure náš ručne prichystaný itinerár, ktorý sme zostavili za pomoci Google Maps, akosi nesedí (pýšime sa celou dĺžkou Tokyo-Kokura, na ktorej náš ručne prichystaný itinerár sedel do bodky; v Kokure bude problém zrejme v nejakom omyle pri prepisovaní údajov do itineráru); nechceme sa odviezť niekam, kam sa nemáme, overujeme si teda spojenie u uja staničného železničiara; a nikto nám neodvráva po anglicky, ako by tomu isto bolo v turisticky preľudnených krajoch typu Tokyo/Kyoto/Hiroshima - dostaneme slušnú a kompletnú odpoveď v japončine.

Vezieme sa teda, tešíme sa teda; o trištvrte na desať večer sme vo Fukuoke, najväčšom meste na ostrove Kyushu! Viete ako poznáte Fukuoku? Vo Fukuoke máte pocit, že ste už skoro v Kórei.

Aha, takmer ako Kórea.
Alebo niečo medzi Čínou a Kóreou. Rozhodne nie Japon.

Stanica Hakata, Fukuoka

Vystupujeme na stanici Hakata, čo je najväčšia stanica vo Fukuoke (z toho logicky vyplýva, že je to najväčšia železničná stanica na ostrove Kyushu), okolo ktorej je sústredené pulzujúce centrum Fukuoky. Náš hotel, jeden z najlacnejších vo Fukuoke (4100yenov/noc !nefajčiarska izba) sa nachádza 2 minúty chôdze od stanice Hakata. Hneď sa nám zamlouvá aj širokým spektrom duchovnej literatúry, ktorú nabízí ako večerné čítanie. Duchovnú literatúru odkladáme po odfotení späť do poličky, kam patrí, a venujeme sa duchovnému pozeraniu predpovede počasia, aby sme vedeli, čo nás na druhý deň čaká.

Duchovná literatúra a iné.
(Korán. Chýba Korán.)