Giro di JPN (12) - Shimabara a Unzen

7. marec 2011

Deň 9, základňa: Nagasaki. Pôvodný plán bol vyliezť na kopec Fugen, ktorý sa nachádza blízko aktívnej sopky Unzen. Unzen zaznamenal poslednú erupciu v rokoch 1991-1995. Aktívne vulkány, to máme radi! Autobus ide z Nagasaki do dediny Unzen, kde sú veľmi známe sírne pramene, ktoré vizuálne evokujú peklo, a preto sa im hovorí "Unzen Jigoku". Z Unzenu sa potom ide do sedla Nita, odkiaľ sa dá uskutočniť samotný výstup na Mt. Fugen; a ide sa "deleným taxíkom" (človek sa delí s inými pocestnými), ktorý premáva každým smerom trikrát denne. Jediná možnosť prepravy. Voláme teda ráno, aby sme sa objednali na prvý delený taxík z Unzenu (o desiatej), a ujo nám oznamuje, že momentálne je prejazd zakázaný kvôli poľadovici. Meh. Že máme zavolať po deviatej. Po deviatej už budeme v autobuse Nagasaki - Unzen a nepomôže nám, keď nám oznámia, že sa nedá ísť. Navyše máme od včerajšieho rána kaktus v hrdle, chytá nás akási polonádcha. V horách sa môžeme zadýchať, dostať zápal pľúc a zomrieť.

Neradi, ale volíme istejší plán B. Ideme do Shimabary, mesta pod sopkou Unzen na polostrove Shimabara. Vezieme sa najprv Japonskými železnicami do Isahaye. Úsek Nagasaki - Isahaya je jeden tunel za druhým. V Isahayi prestupujeme na súkromnú železnicu Shimabara Tetsudó (má žlté vlaky!).

Shimabara tetsudó

Ako cestujeme vlakom, povedzme si niečo o Shimabare a kresťanoch na Kyushu. Celé sa to začína v roku 1543, keď portugalské lode náhodou stroskotajú na juhu ostrova Kyushu (Kagoshima). Perlička: Prví Európania v Japone. Portugalci vezú tovar z Číny. Japonci sú nadšení, lebo obchod s Čínou majú zakázaný zo strany čínskeho cisára. To súvisí s jedným faktom, ktorí sme vo Fukuoke lehce opomenuli - japonskými pirátmi wakó, ktorí napádali čínske lode. A tu sa zjavia Portugalci, ktorí môžu robiť mediátora medzi Čínou a Japonskom! Japonský problém nedostatku čínskeho tovaru je vyriešený! Japonci sa tiež veľmi zaujímajú o portugalské zbrane a lode. Začne sa regulérny obchod medzi Japonskom a Portugalskom s centrálou v prístave Hirado. Portugalci si od Japoncov vyslúžia označenie "Nanban", 南蛮, preložené "Južný barbar".

Krajinou

Portugalci pomery lehce využijú a od roku 1549 začínajú dovážať do Japonska aj misionárov, Jezuitov a šíria (katolícke) kresťanstvo. Rýchlo sa im darí budovať veľa nových kostolov a seminárov. Množia sa aj kresťanskí feudálni páni, keďže kresťanský daimyó má ľahšie pod palcom obchod s Portugalcami a ľahšie bohatne. Tak aj klan Arima, ktorý vládol v Shimabare a postavil hrad Hara.

Cofee break: Kresťanským feudálnym pánom sa hovorilo "kirishitan daimyó". "Kirishitan", znamenajúce "kresťan", je skomolená forma portugalského "cristão" .

Zjednotiteľ Toyotomi Hideyoshi síce má rád nové kultúry a nové vedomosti, ale nepáči sa mu, ako kresťanskí feudálni páni vďaka obchodu s Portugalcami bohatnú a získavajú ekonomickú moc. Toyotomi Hideyoshi síce zakáže porugalské misie a obchod s Portugalcami, káže však málo dôrazne. Medzitým nechá popraviť nejakých 26 kresťanov v Nagasaki, nevyhostí však misionárov a tak sa (katolícke) kresťanstvo ďalej veselo šíri medzi feudálnymi pánmi aj ľudom na Kyushu.

Stanica Shimabara

A sme v Shimabare! Po tom, čo sa k moci dostáva Tokugawa Ieyasu, zakazuje kresťanstvo a robí na kresťanov jatky. Shimabaraský klan Arima je vyhostený, zbavený moci, hrad Hara zdemolovaný. Shogunát do Shimabary dosadí "vhodného" Matsukuru Shigemasu. Matsukura stavia úplne excesívny, excentrický a gigantický Shimabarský hrad (v rokoch 1618-22).

Hľa, Shimabarský hrad. To, čo vidíme, je samozrejme "replika" postavená v 60tych a 70tych rokoch minulého storočia, keďže originál hrad Japonci rozobrali po nastolení Meiji režimu; ale to teraz nie je podstatné.

Hrad v Shimabare

Podstatné je, že Matsukura stavbou svojho excesívneho hradu obyvateľstvo neúnosne zaťažil daňami. Zároveň mal od shogunátu poslanie vykonávať "jatky" na kresťanov (v japončine tzv. lov na kresťanov), ktorých bolo v Shimabare veľa. Zopár desiatok kresťanov napríklad uvarili v sírnych prameňoch v Unzene (Unzen Jigoku, Unzenské peklo). Okrem toho, že kresťania začali praktizovať svoju vieru v tajnosti, to viedlo aj k zvýšenej nespokojnosti obyvateľstva.

Situácia vyústila do organizovaných vzbúr, ktoré začali útokom na daňového úradníka. Kresťanskí samurajovia bez pánov a nespokojné obyvateľstvo napádali a obkľučovali hrady; medzi nimi aj Shimabarský hrad, ktorý sa podarilo ubrániť. Vzbúrenci sa nakoniec presunuli do trosiek hradu Hara bývalého kresťanského feudálneho pána Arima, kde sa zabarikádovali a zotrvávali v tomto stave niekoľko mesiacov. Napriek menším úspechom nemohla 27 tisícová hŕstka vzbúrencov na hrade Hara (s výdatne stenšenými zásobami potravín a zbraní) čeliť v konečnom boji 125 tisícom shogunátnych vojakov.

Coffee break: Odpraviť povstalcov na hrade Hara pomohli Holanďania, ktorí poskytli delá a pušný prach a sami mali proti-katolícke nálady. Holanďania sa týmto preukázali ako "vhodní" a to bude v ďalšom historickom vývoji veľmi dôležité.

Vojsko popravilo všetkých vzbúrencov. Hrad bol vraj "posypaný mŕtvolami". Tieto udalosti sa odohrali v priebehu rokov 1637-38 a vošli do japonských dejín pod menom "Povstanie v Shimabare". Vraj je to jediný väčší masaker, ktorý sa odohral počas "250-ročného mieru, ktorý nastolil Tokugawa Ieyasu". Povstanie v Shimabare vtedy otriaslo celým Japonskom.

Hrad v Shimabare, donjon

Napriek tomu, že povstanie sa podarilo potlačiť a uhasiť, Matsukura Katsuie, vtedy pán na hrade v Shimabare, ktorý svojou vládou v podstate vzbury vyvolal; bol shogunátom vyzvaný spáchať seppuku - lebo nedostatočne zvládol situáciu. Po povstaní dramaticky poklesol počet obyvateľov na polostrove Shimabara (spolu bolo popravených okolo 37 tisíc povstalcov a sympatizantov). Aby sa podarilo udržať chod poľnohospodárstva, boli do Shimabary naimportovaní prisťahovalci z rozličných častí Japonska (čoho dôsledkom je vraj špecifický mix prízvukov a dialektov na polostrove) a každý z prisťahovalcov bol zaregistrovaný v príslušnom budhistickom chráme. Shogunát po povstaní veľmi čulo podporoval budhizmus na polostrove Shimabara a na hrad dosadil vhodný klan, najprv klan Koriki a neskôr klan Matsudairovcov z Mikawy, ktorí s menšou prestávkou vládli až do Meiji pohromy.

Coffee Break: Tokugawa Ieyasu, a teda aj tokugawovci, pochádzali tiež z klanu Matsudaira z Mikawy. Sám Tokugawa Ieyasu sa predsa narodil ako Matsudaira.

Off-topic: Pred chvíľou som označila Meiji reformy ako "Meiji pohromu".

Pohľady z hradu

Hrad je novostavba. Replika. Pritom zvládol aj zemetrasenia aj tsunami. Mohol byť originál. Nehovoríme, že ani betónová replika nie je pekná... ale nie je to originál. Plus to veľké parkovisko rovno pred donjonom. Nie je to ono. Sme sklamaní. Asi sa už vykašleme na japonské hrady. Expozícia v donjone pojednáva o kresťanskej minulosti Shimabary a sú v nej vystavené historické relikvie a kríže vo všetkých možných formách a vzoroch.

Po hrade smerujeme ešte do štvrte so samurajskými domčekami, ktorú originálne postavili v rovnakom období ako hrad (začiatok 17. storočia). Štvrť je známa kvôli kanálu s čerstvou vodou, ktorá sa tiahne uličkou a ktorá slúžila ako zdroj pitnej vody pre samurajské domácnosti. Vodovod z Edo éry. Ľudia, ktorí vodu v kanáli zlomyseľne znečistťovali tým, že v ňom prali alebo doň hádzali odpad, boli trestaní. Zo tri zrekonštruované domčeky významnejších samurajských rodín su otvorené a voľne dostupné verejnosti (ostatné domy v štvrti sú obývané súkromnými osobami).

Samurajská štvrť s kanálom.
Samuraji boli povinní pestovať ovocné plodiny, aby boli samostační.

Kým si prezerám domčeky, odchytí ma nejaký ujo dôchodca; miestny, ktorý sa zaúča ako sprievodca lokálneho geoparku. Ďalším dvom dôchodcom - bývalým učiteľom, ktorí prišli do Shimabary na výlet, vysvetľuje geo-históriu sopky Unzen (o tom neskôr). Keď ma oťuká, či rozumiem po japonsky, začlení aj mňa a vytešuje sa, že už má troch poslucháčov. Na záver dostávam, ako ináč, vizitku. Po výklade sa vraciam doobzerať ešte posledný z troch samurajských domčekov, kde ma pre zmenu odchytí zamestnankyňa múzea v dobovom kostýme; hneď ma zásobuje informačným materiálom, vedie ma ku studni, do starej záhrady, v ktorej zvykol byť čajový pavilón, vysvetľuje, ukazuje, že celý areál s rodinnými domami a školou a školským ihriskom patril kedysi do areálu hradu. Teta sa ma pýta, či sa chcem ísť pozrieť na park s japonskými červenými kaprami. Živočíchy teda oželiem, ale hovorím, že som mala v pláne ísť sa pozrieť na miesto, kde sa Sakamoto Ryóma vylodil pri svojej ceste do Nagasaki. Hovorí, že je to odtiaľto ďaleko, ale že majú bezplatný okružný (mini)autobus, ktorý ma tam odvezie. Prichádza vzápätí, hneď ma doňho nasadí. Som jediný pasažier, ujo šofér je typicky shimabarsky zhovorčivý, cestou mi porozpráva takmer celú shimabarskú históriu.

Záhrada niekdajšieho čajového pavilónu

Cesta je naozaj okružná, vedie aj hore do kopcov smerom k Unzenu. Tak teda Unzen! Unzen je tak akčná sopka, že má až štyri vrcholy - lávové domy, najmladší z nich má 4000 rokov. Posledná významná erupcia Unzenu (pred spomínaným rokom 1991) bola v roku 1792. Vtedy sa časť pohoria Unzenu uvoľnila a vyvolala zemetrasenie, ktoré následne vyvolalo zosuvy pôdy. Hornina a láva sa zosunuli do údolia pod Unzenom smerom na mesto Shimabara a do mora. Na druhej strane zálivu, v Kumamote, vzniklo mega-tsunami o výške údajne 100 metrov, hovorí teta Wikipedia; miestni povedali, že 57 metrov. Mŕtvych bolo spolu 15 tisíc, a viac úmrtí spôsobilo tsunami na druhej strane v Kumamote (10 tisíc) než samotná láva a hornina v Shimabare (5 tisíc). Ide o zatiaľ najničivejšiu a najsmrteľnejšiu sopečnú udalosť v dejinách Japonska.

Unzen druhýkrát významne chrlil v roku 1991 po sérii varovných zemetrasení. Spôsobil smrť 43 výskumníkov a novinárov (žiadni radoví obyvatelia) a evakuáciu stoviek ľudí. Ujo šofér mi ukazuje miesto, kde zalialo slávnych francúzkych vulkanických fotografov a filmárov Maurica and Katju Krafft a geológa Harryho Glickena. Príčinou ich smrti bol pyroklastický prúd, ktorý sa vybrali pozorovať (a vstúpili so štyridsiatimi japonskými novinármi do oblasti, do ktorej bolo japonskými autoritami odporúčané nevstupovať). Pyroklastický prúd je rýchly tok extrémne horúcich sopečných plynov a skál. Počas erupcie Unzenu 1991-95 vzniklo spolu okolo desať tisíc pyroklastických prúdov.

Heisei-Shinzan, Unzen

V komplexe Unzenu sa počas erupcie navýšil viac než 100-metrový lávový dóm a dal vznik najmladšej japonskej hore, nazvanej Heisei-Shinzan, 平成新山, na obrázku. Heisei podľa éry, ktorá sa začala v roku 1989, a shin-zan, čiže "nová hora". Za Heisei-Shinzanom sa na slniečku škerí Mt. Fugen, na ktorí sme mali vyliezť, mrzí nás.

Heisei-Shinzan, spoza neho trčí Mt. Fugen

Vezieme sa teda v prázdnom minibuse, ďalej pristúpi ešte jeden pasažier, podľa štýlu mluvy so šoférom usudzujem, že nejaká miestna; a rozmýšľam, kto dáva peniaze na to, aby prázdny minibus raz za hodinu robil okruh po Shimabare.

Šofér ma vysadí rovno pri mieste, kde sa Sakamoto Ryóma vylodil do Shimabary a vyšiel na pevninu - na mieste sú len schody, aj to zjavne nie originál. Miesto, kedysi prístav, je už obstavané pevninou, ako sa mesto rozširovalo. Čakali sme prítomnosť múzea o Sakamotovi Ryómovi, ide predsa o významnú japonskú historickú postavu, z toho sa dajú vytĺcť peniaze. Nič to, múzeum bude v Nagasaki a tam sa budeme Sakamotovi Ryómovi a jeho počinom venovať.

Miesto, kde sa Sakamoto Ryóma vylodil pri svojej ceste do Nagasaki

Stanica je za rohom, vlak mi ujde doslova pred nosom. O pol hodinu sa už vezieme vo vlaku smer Isahaya, ideme späť do Nagasaki. Pozorovanie zo Shimabary: Sú tam extrémne zhovorčiví ľudia. Neštítime sa použiť označenie "ukecaní".