3. marec 2011
Ctené čitateľstvo, doteraz sme sa len tak flákali, Kyushu je ešte v nedohľadne; je načim pustiť sa na juh! Dnes sadneme do vlaku a budeme agresívne postupovať smerom na juh až po Okayamu!
Posilnení miso polievkou pani T. sadáme do auta pána T., aby nás hodil na železničnú stanicu Kakegawa. Pán T. ide skratkami a skratkami; a nakoniec mu cesta namiesto štandardných štyridsiatich minút trvá dvadsať minút. Po siedmej ráno nasadám do vlaku spolu so sararímanmi.
Ctené čitateľstvo, doteraz sme sa len tak flákali, Kyushu je ešte v nedohľadne; je načim pustiť sa na juh! Dnes sadneme do vlaku a budeme agresívne postupovať smerom na juh až po Okayamu!
Posilnení miso polievkou pani T. sadáme do auta pána T., aby nás hodil na železničnú stanicu Kakegawa. Pán T. ide skratkami a skratkami; a nakoniec mu cesta namiesto štandardných štyridsiatich minút trvá dvadsať minút. Po siedmej ráno nasadám do vlaku spolu so sararímanmi.
Sararímani v KakegaweOkolo pol deviatej prestupujeme v Toyohashi. Toyohashi si iste mnohí z vás pamätajú z filmu Kikujiro od Takeshiho Kitana. Matka malého Masaa údajne pracovala práve v tomto meste, a tak sa tam malý Masao aj s čudným ojí sanom, ktorého stvárnil Takeshi Kitano, vybrali.
Železničná stanica ToyohashiPo deviatej sa vlaky mierne uvoľnia; väčšina firiem a škôl začína o deviatej; a my prestupujeme najskôr v Ógaki a potom v Maibare. Míňame Kjóto i Ósaku; až prídeme do Himeji, kde opäť prestupujeme. Himeji je dôležitý míľnik na našej ceste na juh - v Himeji sme už boli, ale južnejšie od Himeji ešte nie. Púšťame sa teda do krajov neprebádaných; pred druhou prestupujeme v Aioi a o pol štvrtej poobede podľa plánu dorážame do Okayamy. Seishun Kippu nás piatimi prestupmi a za osem hodín dostal z Kakegawy do Okayamy.
Železničná stanica Ógaki
Krajina za Maibarou, niekde v okolí jazera Biwa("Maibara" ináč znamená "ryžové pole".)
Nejaká časť Ósaky
Železničná stanica Himeji
Krajina niekde pri stanici Bizen medzi mestami Aioi a Okayama
OkayamaOkayama, hlavné mesto prefektúry Okayama je "mestečko" s okolo 700 tisíc obyvateľmi; sami sme boli zaskočení, že je to prekvapivo veľké mesto. Len čo sme vystúpili z vlaku, utekáme na hrad.
Okayamský hrad je pre čiernu farbu svojho donjonu nazývaný aj "havraní hrad". Čierne hrady sú v Japone menej časté ako biele.
Okayamský hrad je pre čiernu farbu svojho donjonu nazývaný aj "havraní hrad". Čierne hrady sú v Japone menej časté ako biele.
Havraní hrad v OkayameÚzemie Okayamy v Sengoku ére pre strategickú polohu a poľnohospodársky význam zabral feudálny lord Ukita Naoie. V roku 1573 začal stavbu havranieho hradu, ktorú v roku 1597 dokončil jeho syn Ukita Hideie. Ukita Hideie bol zároveň adoptovaným synom Toyotomiho Hideyoshiho.
Toyotomi Hideyoshi je v rade s Odom Nobunagom a Tokugawom Ieyasum jedným z tých troch, ktorí zjednotili celý Japon pod svojom mocou (a to v poradí Oda Nobunaga - Toyotomi Hideyoshi - Tokugawa Ieyasu). Toyotomi Hideyoshi zomiera v roku 1598 a zanecháva ako nasledovníka svojho päťročného syna. Vtedy sa Tokugawa Ieyasu pohne smerom k moci; v roku 1600 sa odohráva bitva pri Sekigahare. Ukita Hideye v nej bojuje na strane toyotomiovcov; po víťazstve Tokugawu Ieyasuho je poslaný do vyhnanstva a hrad je predaný do rúk istého Kobayakawu Hideakiho, ktorý však ostáva bez nasledovníkov. Hrad je preto zverený do rúk klanu Ikedovcov vládnúcich v Himeji; a Ikedovci ostávajú pánmi hradu Okayama až do konca Edo éry. Zaujímavé je, že hrad aj po nastolení Meiji éry ostal v relatívne kompletnom stave (zdemolované boli len vonkajšie hradby), ale po bombardovaní počas druhej svetovej vojny z neho neostalo už vôbec nič. Havraní hrad potom zrekonštruovali (nanovo postavili) v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.
Vedľa hradu sa nachádza park Kórakuen, ktorý založili Ikedovci a je vraj "jedným z najkrajších parkov v Japonsku".
Pozrieť sme si ho nestihli; boli sme radi, že nás ešte pustili do expozície na hrade, ani tá napokon nijako neočarila; málo informácií v angličtine, málo. Tak veru, študujeme síce v japončine a odborné knihy si už pomerne veselo čítame, ale čítať si v japončine o japonskej histórii; to nás zatiaľ ešte nezačalo baviť. Máme pocit, že o histórii píšu v nejakej úplne inej japončine, do ktorej sme zatiaľ ešte neprenikli.
Toyotomi Hideyoshi je v rade s Odom Nobunagom a Tokugawom Ieyasum jedným z tých troch, ktorí zjednotili celý Japon pod svojom mocou (a to v poradí Oda Nobunaga - Toyotomi Hideyoshi - Tokugawa Ieyasu). Toyotomi Hideyoshi zomiera v roku 1598 a zanecháva ako nasledovníka svojho päťročného syna. Vtedy sa Tokugawa Ieyasu pohne smerom k moci; v roku 1600 sa odohráva bitva pri Sekigahare. Ukita Hideye v nej bojuje na strane toyotomiovcov; po víťazstve Tokugawu Ieyasuho je poslaný do vyhnanstva a hrad je predaný do rúk istého Kobayakawu Hideakiho, ktorý však ostáva bez nasledovníkov. Hrad je preto zverený do rúk klanu Ikedovcov vládnúcich v Himeji; a Ikedovci ostávajú pánmi hradu Okayama až do konca Edo éry. Zaujímavé je, že hrad aj po nastolení Meiji éry ostal v relatívne kompletnom stave (zdemolované boli len vonkajšie hradby), ale po bombardovaní počas druhej svetovej vojny z neho neostalo už vôbec nič. Havraní hrad potom zrekonštruovali (nanovo postavili) v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.
Vedľa hradu sa nachádza park Kórakuen, ktorý založili Ikedovci a je vraj "jedným z najkrajších parkov v Japonsku".
Pozrieť sme si ho nestihli; boli sme radi, že nás ešte pustili do expozície na hrade, ani tá napokon nijako neočarila; málo informácií v angličtine, málo. Tak veru, študujeme síce v japončine a odborné knihy si už pomerne veselo čítame, ale čítať si v japončine o japonskej histórii; to nás zatiaľ ešte nezačalo baviť. Máme pocit, že o histórii píšu v nejakej úplne inej japončine, do ktorej sme zatiaľ ešte neprenikli.
Okayamský hrad na rieke AsahiNáš obľúbený spot v múzeách sú videokútiky, kde sa premietajú krátkometrážne dokumentárne filmy. Okayama síce má videokútik, ale namiesto nejakého poriadneho mäsitého historického dokumentu tam premieta akýsi zvláštny patetický náhľad na udalosti okolo Ukitu Hideieho z pohľadu jeho matky. Čo za historické poňatie bolo, že jeho matka bola oblečená ako kresťanská mníška a modlila sa, to by nás tiež zaujímalo.
Nuž ale, videli sme havraní hrad, sme spokojní. Viac toho už v Okayame na pozeranie zjavne nie je, aj preto sme ju vybrali ako prechodnú zastávku - málo turisticky atraktívne mestá ponúkajú lacnejšie ubytovanie. Dáme si karí ryžu v miestnom bufete a odoberieme sa do svojho lacného hotelu (3300yenov na noc; vieme, niekde sa dá aj lacnejšie); na ďalší deň pokračujeme vo svojich seishun dobrodružstvách a z Okayamy odchádzame o 6:18.
Nuž ale, videli sme havraní hrad, sme spokojní. Viac toho už v Okayame na pozeranie zjavne nie je, aj preto sme ju vybrali ako prechodnú zastávku - málo turisticky atraktívne mestá ponúkajú lacnejšie ubytovanie. Dáme si karí ryžu v miestnom bufete a odoberieme sa do svojho lacného hotelu (3300yenov na noc; vieme, niekde sa dá aj lacnejšie); na ďalší deň pokračujeme vo svojich seishun dobrodružstvách a z Okayamy odchádzame o 6:18.
No comments:
Post a Comment