Giro di JPN (13) - Nagasaki I

7. marec 2011, popoludnie

Podarilo sa nám teda vymaniť zo spárov Shimabary, vraciame sa do Nagasaki, pozrieť čo sa dá ešte v ten deň, lebo len utorok (zajtrajšok) na to zjavne stačiť nebude. (Vo vlaku pojedáme keksy, čo nám dala tá teta na úseku medzi Hakatou a Tosu.) Pred štvrtou vystupujeme v Urakami, jednu stanicu pred Nagasaki, atómové múzeum je odtiaľ blízko (asi päť minút chôdze). V pondelok poobede sa ideme venovať atómovej minulosti Nagasaki.

Múzeum atómovej bomby v Nagasaki, hala a expozícia

Múzeum v Nagasaki je menšie ako to v Hiroshime, a už od vstupu sa snaží robiť dojem. Prvá hala má stlmené svetlá, nepríjemnú hudbu a oproti vchodu sa týči replika vstupnej brány Urakami katedrály, ktorá, stojac neďaleko hypocentra, bola takmer úplne rozmetaná. Vedľa nej sú gigantické železné trámy, ktoré boli ohnuté nárazom tlakovej vlny, odtrhnuté železo-betónové schody, vytrhnutý kamenný pilier mosta. Na malých obrazovkách medzi exponátmi sa striedajú zábery odfotené tesne po výbuchu a výpovede ľudí, ktorí výbuch zažili.

Atómová bomba nad Nagasaki vybuchla 9. augusta 1945 o 11:02. "Fatman", ako bombu pre tvar pracovne nazývali, mal výbušnú silu 21 000 ton TNT (v porovnaní so 16 kilotonami v Hiroshime). Kvôli hornatému reliéfu Nagasaki však boli účinky atómovej bomby menšie, než v rovinatej Hiroshime (do tej miery, do akej je tu možné operovať s adjektívom "malý"). Výbuch a jeho následky si vyžiadali spolu 70 tisíc obetí.

Nárazová vlna vyvolaná výbuchom mala rýchlosť 170 metrov za sekundu vo vzdialenosti jeden kilometer od hypocentra. Tajfún zvykne dosahovať rýchlosti 80 metrov za sekundu. Zemský povrch pod hypocentrom bol zrejme vystavený tlaku 6700 až 10000 ton na meter štvorcový. Výbuch premenil na prach všetky budovy v blízkosti hypocentra. Tlaková vlna sa dostala do vzdialenosti 3.7 kilometra za jednu sekundu po výbuchu a do vzdialenosti 11 kilometrov za 30 sekúnd od výbuchu a rozbíjala okná ešte aj vo vzdialenosti 12 kilometrov od hypocentra.

Za rohom sa vyjadruje americký prezident Truman, že bombu v Hiroshime použili, aby "skrátili agóniu vojny a zachránili životy tisícov a tisícov Američanov"; až sa nám triasla ruka, keď sme si ten výrok fotili (alebo sme len mali nastavené príliš nízke ISO).


V ďalšej časti sú exponáty, ktoré demonštrujú ničivú silu tepleného žiarenia emitovaného pri výbuchu atómovej bomby. Keramické škridlice na strechách vreli, tepelné žiarenie vypaľovalo farbu z predmetov, na fotografii vidno obrys rebríka a človek stojaceho pri ňom v okamihu výbuchu. Nechýba zuhoľnatené bento, tentoraz školáčky, ktorej telo matka identifikovala podľa mena vyrytého na škatuľke. Najpôsobivejší z exponátov je jednoznačne kostra ľudskej ruky zaliata v skle z fľaší, ktoré roztavilo pri výbuchu (blízko hypocentra). Čierno-biele fotografie v Hiroshime sú šuvix, v Nagasaki je v kolekcii aj zopár farebných fotografií ľudí s popáleninami. Nasledujúca časť expozície sa zaoberá následkami vyvolanými radiáciou uvoľnenou pri výbuchu. Prítomná je aj výpoveď doktora, ktorý hovorí o "koncentrických kruhoch smrti" - každý deň po výbuchu zomierajú ďalší a ďalší ľudia, ktorých domy sú do vzdialenosti ďalších sto metrov od hypocentra výbuchu.

Z expozície

Dovolíme si citovať aj anglický preklad tovrby jedného zo svedkov:

The school ground where my mother was cremated

I am now a 4th grade pupil at Yamazato Primary School.
The school ground has been cleared.
None of my friends know that so many children were cremated here.

I sometimes recall that day.
I squat down on the spot where my mother was cremated
and touch the ground.
And when I scratch it with a bamboo stick, chips of black charcoal appear.

And I can see my mother's face
floating faintly in the soil.

Fuji Tsujimoto (five years old at the time of bombing)

Socha mieru v Nagasaki

Obďaleč múzea sa nachádza Mierový park so slávnou nagasackou Sochou mieru. Pravá ruka je vztýčená a ukazovákom varuje pred hrozbou nukleárnej vojny; ľavá ruka je vystretá v geste vyzývajúcom na mier; a kým pravá noha je skrčená v budhistickom meditačnom sede, ľavá noha symbolizuje pripravenosť k akcii za humanitu.

V Mierovom parku a pri Urakami katedrále

Pôvodná Urakami katedrála bola postavená v roku 1925 a bola kedysi najväčším kostolom v Oriente. Po výbuchu atómovej bomby z nej ostali len trosky - a bola znovu postavená v roku 1959.

Z Urakami sa vezieme električkou do čínskej štvrti na opačnom konci Nagasaki. V Nagasaki majú na električky "flat rate" 120 yenov, čo je na japonské pomery naozaj lacné. Dokonca aj na destinácie, do ktorých sa nedá dostať priamym spojom, vydávajú "prestupný lístok" - takže vás to stále stojí len 120 yenov.

Čínska štvrť a Prexponovaná čínska štvrť

V Nagasaki sa koncentrovalo značné množstvo Číňanov, čo dáva Nagasaki typický sino-japonský ráz. Aj tradičné a známe nagasacké pokrmy sú Chanpon a Saraudon - pôvodom čínske nudlové pokrmy adaptované a modifikované v japonských pomeroch.

Čínska štvrť pozostáva z dvoch-troch uličiek s typickou čínskou výzdobou, obchodmi s čínskymi polotovarmi, čínskym krámom, suvenírmi, kvázi-čínskym oblečením a množstvom čínskych reštaurácií. Keďže sme hladovali, dočkali sme sa aj zlatého prasaťa.

Já nemusím, já už ho vidím!

Nakoniec si dávame večeru v luxusne vyzerajúcej reštaurácii s až gýčovo vyzerajúcim vchodom (akože z dreva vyrezávané kone a ornamenty); ponúla však najlacnejší Chanpon široko-ďaleko. Hlavnou inštanciou Chanponu sú rámenoidné nudle, ktoré na obrázku vôbez neuvidíte. Rezance sú posypané klíčkami moyashi, posekaným Narutom (tá ružovo-biela vec), bravčovým mäsom a podľa chuti aj nejakými morskými vecami (zrejme ustrice). Polievka (kvapalina, do ktorej sú rezance ponorené), mliečneho charakteru, je sama o sebe vynikajúca, nie príliš mastná, chuťovo vykazuje niektoré charakteristiky kuracieho vývaru. To všetko v enormnom množstve a horúce, teší sa nádchou postihnutá jamka. Na záver nám japonská čínska čašníčka prinesie aj šálku čaju v originál čínskom porceláne.

Večera v čínskej štvrti:
Reštaurácia Kairakuen - Chanpon - Čínsky čaj

Vraciame sa do svojej mini-izby, hotel zase nájdeme v tých bordelárskych uličkách viac-menej náhodou. Pred spaním pri šálke Coldrexu, ktorý sme si ešte onehdá pred dvoma rokmi priviezli zo sebou do Japonu a teraz prezieravo vzali so sebou na cestu na juh, študujeme mapu Nagasaki, značíme v nej všetky miesta, na ktoré plánujeme ísť a vyrábame čo najefektívnejšiu trasu, aby sme všetko stihli za jeden deň. Štyri z pätnástich spotov sme obehli dnes.