Čelím poslednému dňu na Hokkaide, a určený je prístavnému mestu Hakodate, ktoré sa nachádza na výbežku na južnom výbežku Hokkaida (to nie je preklep; o fraktáloch ste už počuli?). Koho nezaujíma japonská história, dnes ani nemusí čítať ďalej, lebo dejiny mesta Hakodate sú tak šialené, že sa o nich nedá nepísať.
Moje prvé kroky smerujú k hviezdicovej pevnosti Goryókaku, postavenej koncom 19. storočia. Hlavný architekt Goryókaku (čo v preklade znamená niečo paťcípe) bol Japonec študovaný v Holandsku, ktorý navrhol pevnosť na vzor stredovekých európskych opevnení. Pevnosť bola sídlom magistrátu, ktorý spravoval Ezo (Hokkaido) pod shogunátom.
Moje prvé kroky smerujú k hviezdicovej pevnosti Goryókaku, postavenej koncom 19. storočia. Hlavný architekt Goryókaku (čo v preklade znamená niečo paťcípe) bol Japonec študovaný v Holandsku, ktorý navrhol pevnosť na vzor stredovekých európskych opevnení. Pevnosť bola sídlom magistrátu, ktorý spravoval Ezo (Hokkaido) pod shogunátom.
Na území dnešného Hakodate existovalo už dlhšiu dobu Ainu osídlenie, samotné mesto Hakodate však založil v 15. storočí nejaký wa-jin z ostrova Honshú. V roku 1802 sa shogunát rozhodol do Hakodate umiesniť magistrát, ktorý by spravoval a dohliadal na celé Hokkaido. Okolo Hokkaida sa totiž už dlhšie obšmietali zahraničné lode, a to bolo uzavretému shogunátu veľmi nepríjemné. Po tom, čo sa v roku 1793 nalodil do prístavu Hakodate ruský vyslanec Laxman a požadoval obchod (a ľudia vraj vtedy vyšli do ulíc aby ho zazreli), bolo okolo brehov Hokkaida pozorovaných čoraz viac zahraničných flotíl. Shogunát sa rozhodol prevziať nad Ezom priamu kontolu a posilniť jeho obranu.
Magistrát pôvodne sídlil bližšie pri prístave, ale po tom, čo sa zbehli Perryovské udalosti, bolo rozhodnuté presídliť ho viac do vnútrozemia a zaopatriť poriadnou pevnosťou (aj s ravelínom etc).
Magistrát pôvodne sídlil bližšie pri prístave, ale po tom, čo sa zbehli Perryovské udalosti, bolo rozhodnuté presídliť ho viac do vnútrozemia a zaopatriť poriadnou pevnosťou (aj s ravelínom etc).
Ako to bolo s Perrym? Americký komodor Perry bol hlavným exekútorom akcie "Otvorenie Japonska". Ku brehom Japonska dorazil prvýkrát v roku 1853, do prístavu Eda, dnešného Tokya, a požadoval jednanie o obchode a otvorenie prístavov. Japonská strana mu odporučila, aby šiel do prístavu Nagasaki, kde bežal obchod s Holanďanmi (a neotravoval v uzavretom tokijskom prístave). Perry si samozrejme nenechal rozkazovať, vyhrážal sa streľbou z diel a s vedomím prevahy trval na svojom. Japonci, ochromení z technologickej vyspelosti Perryho piatich lodí, ktoré vošli do japonského povedomia ako "čierne lode", ustúpili, Perry odovzdal japonskej delegácii list od americkej strany, zareval na nich, že sa vráti po odpoveď a s hlukom a rachotom odišiel.
Po odpoveď sa vrátil o rok na to, v roku 1854 a výsledkom jednaní so shógunom (pričom Perry si myslel, že jednal s cisárom - ha, ha) bola Kanagawská dohoda, ktorej obsahom bolo otvorenie prístavov Nagasaki, Shimoda a Hakodate v marci 1855. Obchod bol naďalej zakázaný. Perry si prišiel v apríli 1854 osobne prezrieť Hakodate, a v historickej časti je niečo ako Perryho stezka, kde sa dá ísť po jeho stopách.
Neskôr, v roku 1859, boli prístavy Hakodate, Nagasaki, Yokohama, Kóbe a Niigata ako prvé japonské prístavy otvorené obchodu so zahraničím.
Pre Hakodatčanov bolo dosť veľkým šokom, že zahraničné lode a cudzinci sa začali voľne pohybovať po Hakodate. Shogunát sa rozhodol magistrát, ktorý spravoval Ezo presídliť na bezpečnejšiu lokáciu, a v rokoch 1857 až 1864 bola postavená pevnosť Goryókaku.
Po odpoveď sa vrátil o rok na to, v roku 1854 a výsledkom jednaní so shógunom (pričom Perry si myslel, že jednal s cisárom - ha, ha) bola Kanagawská dohoda, ktorej obsahom bolo otvorenie prístavov Nagasaki, Shimoda a Hakodate v marci 1855. Obchod bol naďalej zakázaný. Perry si prišiel v apríli 1854 osobne prezrieť Hakodate, a v historickej časti je niečo ako Perryho stezka, kde sa dá ísť po jeho stopách.
Neskôr, v roku 1859, boli prístavy Hakodate, Nagasaki, Yokohama, Kóbe a Niigata ako prvé japonské prístavy otvorené obchodu so zahraničím.
Pre Hakodatčanov bolo dosť veľkým šokom, že zahraničné lode a cudzinci sa začali voľne pohybovať po Hakodate. Shogunát sa rozhodol magistrát, ktorý spravoval Ezo presídliť na bezpečnejšiu lokáciu, a v rokoch 1857 až 1864 bola postavená pevnosť Goryókaku.
Pri pevnosti sa nachádza tzv. Goryokaku Tower, z ktorej sa dá pozorovať dokonalý hviezdicový tvar opevnenia, smutnejšie je, že sa nezmestí do objektívu. Hakodate nie je jediné japonské mesto s hviezdicovou pevnosťou, kdesi v Japonsku sa nachádza ešte jedna. Japonsko bolo dokonca tou krajinou, ktorá si vymyslela "Medzinárodný summit miest majúcich hviezdicovité pevnosti" konajúci sa každé tri roky. Úplne prvý takýto summit sa konal v roku 1997, samozrejme v Hakodate.
Goryokaku TowerMagistrát teda od roku 1864 sídlil v hviezdicovej pevnosti a staral sa o bezpečnosť Eza a jednanie so zahraničnými flotilami, všetko pod vedením shogunátu. Pri styku Japonska so zahraničím sa však postupne začali líšiť názory, ako postupovať ďalej a japonská spoločnosť sa začala štiepiť. Napätia vyústili v roku 1868 do občianskej vojny (Boshin war) medzi prívržencami cisára a prívržencami shóguna.
Včerajší Dateovci neboli prví, komu napadlo sa stiahnuť na Hokkaidó, keď bolo zle. Proticisársky odboj, ktorý sa sformoval pod vedením Enomota Takeakiho, viceadmirála shógunovho námorníctva, človeka holanských štúdií, pozbieral vedúcich bojovníkov padajúceho tokugawovského shogunátu a utiekol na Hokkaido, kde v októbri 1686 obsadil pevnosť Goryókaku.
Včerajší Dateovci neboli prví, komu napadlo sa stiahnuť na Hokkaidó, keď bolo zle. Proticisársky odboj, ktorý sa sformoval pod vedením Enomota Takeakiho, viceadmirála shógunovho námorníctva, človeka holanských štúdií, pozbieral vedúcich bojovníkov padajúceho tokugawovského shogunátu a utiekol na Hokkaido, kde v októbri 1686 obsadil pevnosť Goryókaku.
Vľavo vrchný veliteľ odbojových pro-shógunovských vojsk Enomoto,vpravo jeden z veliteľov - Hijikata, ktorý hrdinsky zomrel v boji proti cisárskym vojskám.
Enomotovci sa vyhlásili za pánov Eza, a 15. decembra 1686 vyhlásili Ezo Republiku, ktorej prezidentom bol Enomoto a ktorá bežala na francúzskych ideách (lebo v pozadí mali vraj franzúcskeho dôstojníka Julesa Bruneta, ktorý mal všetkých Japoncov v hrsti etc.) Enomotovým cieľom bolo získať súhlas cisára, aby mohol rozvíjať Ezo a zároveň udržiavať v tomto regióne tradície samurajov neporušené - na oplátku ponúkal ochranu Hokkaida ako severnej brány Japonska. Cisár samozrejme s návrhom nesúhlasil a poslal do Eza sedemtisíc mužov, ktoré rozprášili časť Enomotovej armády, zvyšných 800 enomotovcov 17. mája 1869 kapitulovalo. O krátkodobej Ezo Republike píšu zaujímavo na wiki a keďže naši českí bratia sú našťastie tiež maníci do japonskej histórie, celkom slušný preklad má aj česká wiki.
Cisár si zobral Hakodate, 15. augusta 1869 premenoval Ezo na Hokkaido a v roku 1871 zrovnal budovu magistrátu so zemou. (Pevnosť Goryókaku bola neskôr - 1914 - otvorená pre verejnosť ako rekreačný park). Úlohu magistrátu preberá kolonizačná komisia so sídlom v Sappore etc. - poznáte z dňa #2.
Budova Magistrátu v HakodateNiekedy v roku 1985 sa začali vykopávky na pevnosti, a potom, čo archeológovia našli pozostatky pôvodnej budovy magistrátu, začali dumať nad kompletnou a hodnovernou rekonštrukciou Magistrátu, s použitím originálnych techník a konštrukčných metód, a podľa možnosti rovnakých materiálov. Ako podklady slúžili okrem archeologických nálezov aj dobové fotografie. Do stavby nového Magistrátu sa pustili v roku 2006. Nový Magistrát bol otvorený -- v júli 2010, teda mesiac predtým než som šla do Hakodate (o čom som ani nemala tušenia, skvelé časovanie). Japonci mali zjavne odjakživa radi znovustavanie už neexistujúcich budov, uvažujme polovicu japonských hradov. Pri stavbe Magistrátu si nechali fakt záležať - jeho znovupostavenie im slúžilo na oboznámenie sa s technikami staviteľov z Edo éry.
Miestnou legendou Hakodate, ktorá sa na vás usmieva z polovice suvenírov a kde-tu má aj bronzovú sochu v životnej veľkosti, je Hijikata Toshizo. Rodený Tokijčan, ktorý slúžil v tokugawovskej "bezpečnostnej polícii" v Kyóte a počas občianskej vojny 1868 sa pridal so svojimi ľuďmi k Enomotovým vojskám. Pritom sa mi doteraz nikde nepodarilo dočítať, čím bol záslužnejší než iní velitelia z Enomotových radov, okrem toho, že vedome viedol svoj oddiel do vopred prehratej bitky so slovami "Shogunát padá a bola by hanba, keby nikto nebol ochotný padnúť spolu s ním", kde následne zomrel ako 35-ročný. A vlastne - pohľad na fotografiu asi vysvetľuje, prečo je Hijikata miestnym hrdinom a obľúbencom.
Miestnou legendou Hakodate, ktorá sa na vás usmieva z polovice suvenírov a kde-tu má aj bronzovú sochu v životnej veľkosti, je Hijikata Toshizo. Rodený Tokijčan, ktorý slúžil v tokugawovskej "bezpečnostnej polícii" v Kyóte a počas občianskej vojny 1868 sa pridal so svojimi ľuďmi k Enomotovým vojskám. Pritom sa mi doteraz nikde nepodarilo dočítať, čím bol záslužnejší než iní velitelia z Enomotových radov, okrem toho, že vedome viedol svoj oddiel do vopred prehratej bitky so slovami "Shogunát padá a bola by hanba, keby nikto nebol ochotný padnúť spolu s ním", kde následne zomrel ako 35-ročný. A vlastne - pohľad na fotografiu asi vysvetľuje, prečo je Hijikata miestnym hrdinom a obľúbencom.
Hijikata ToshizoOd Goryókaku sa vydávam k historickej časti Hakodate, teda ku prístavu a smerom k Hakodate-sanu. Vraj je to od Goryókaku k hlavnej stanici Hakodate 3.5km. Stavitelia Goryókaku úplne zjavne mysleli aj na dostrel diel čiernych lodí.
Smerom k Mt. Hakodate
Prístav Hakodate
Typické prístavné skladiská z červenej tehly.Na snímke sú asi jediní náhodní Japonci, čo sa mi kedy usmiali do objektívu.
K hakodatskému prístavu nerozlučne patrí malá štvrť tehlových skladísk z roku 1907. V skladoch je v súčasnosti hŕba obchodov, v ktorých sa predávajú zbytočnosti; na druhej strane predajne s etno-šperkami etc. umocňujú atmosféru medzinárodného prístavného mesta, ktorej je Hakodate plné. V blízkosti prístavu je veľa reštaurácií s rybami a morskými plodmi, tam obed.
Štvrť ďalej za prístavom prekypuje domami postavenými v západnom štýle, na zosilnenie európskeho dojmu sa po uliciach premávajú električky. Koncom 19. storočia malo v Hakodate konzuláty 19 krajín, medzi nimi USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko, Holandsko, Portugalsko a Nemecko. Hakodate bolo vonku známe ako bezpečný a dobrý prístav, takže počet prichádzajúcich lodí a ľudí narastal a mesto prosperovalo. Do Hakodate prenikalo veľa aspektov západnej kultúry a vzdelania, napr. používanie kachlí, keramika, káva, sklenené okná, očkovanie proti kiahňam, západná móda, hudba, fotografia (o ktorej si Japonci najprv mysleli, že sa jedná o mágiu) a tak ďalej, a tak ďalej.
Štvrť ďalej za prístavom prekypuje domami postavenými v západnom štýle, na zosilnenie európskeho dojmu sa po uliciach premávajú električky. Koncom 19. storočia malo v Hakodate konzuláty 19 krajín, medzi nimi USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko, Holandsko, Portugalsko a Nemecko. Hakodate bolo vonku známe ako bezpečný a dobrý prístav, takže počet prichádzajúcich lodí a ľudí narastal a mesto prosperovalo. Do Hakodate prenikalo veľa aspektov západnej kultúry a vzdelania, napr. používanie kachlí, keramika, káva, sklenené okná, očkovanie proti kiahňam, západná móda, hudba, fotografia (o ktorej si Japonci najprv mysleli, že sa jedná o mágiu) a tak ďalej, a tak ďalej.
Bývalý ruský konzulátZ ponúkaných budov historických konzulátov mierim najprv k ruskému konzulátu - a musím povedať, že Rusi to mali celkom slušne do kopca. Ruský konzulát je smutný - v poradí tretia budova konzulátu z roku 1907 (lebo predchádzajúce budovy, tá prvá z roku 1860, vyhoreli) je od roku 1996 nepoužívaná a opustená. Možno Japonci počkajú než sa rozpadne, a potom sa pustia do jej dokonalej rekonštrukcie, lebo to ich zjavne baví viac. (Pre porovnanie, v takomto skvoste sídli ruský konzulát v Hakodate dnes.)
Ďalšou zastávkou je stará radnica Hakodate z roku 1909. V pamflete sa píše, že má farbistú históriu, no predovšetkým, má veľmi farbistú fasádu (a i interiér).
Ďalšou zastávkou je stará radnica Hakodate z roku 1909. V pamflete sa píše, že má farbistú históriu, no predovšetkým, má veľmi farbistú fasádu (a i interiér).
Stará radnica HakodateV radnici bol počas návštevy ubytovaný aj korunný princ Taishó a neskôr cisár Shówa. Na poschodí je gigantická koncertná hala.
Ide sa tam, kde to najviac zaváňa kolonializmom! Britský konzulát z roku 1913! A ak ste šípili a hádali, nemýlili ste sa, tiež nejde o pôvodnú budovu konzulátu, všetky predchádzajúce boli skosené požiarom.
Ide sa tam, kde to najviac zaváňa kolonializmom! Britský konzulát z roku 1913! A ak ste šípili a hádali, nemýlili ste sa, tiež nejde o pôvodnú budovu konzulátu, všetky predchádzajúce boli skosené požiarom.
Kombinácia modrej a bielej, strecha z pálenej škridle, čistý kolonialistický juh! K dokonalosti ešte aj obraz kráľovnej Viktórie nad kozubom. God save the Queen!
Za ďalším rohom je zase ruský ortodoxný kostol z roku 1916, založený ruským kňazom Nikolajom. Momentálne je v rekonštrukcii, takže viac ako cibuľové vežičky som z neho nevidela.
Celá medzinárodnosť Hakodate je dobre charakterizovaná jeho historickým pomenovaním Hakodadi, čo je anglický prepis názvu Hakodate vysloveného s hakodatským prízvukom.
Po zbežnej prehliadke Hakodadi, v ktorom by ešte bolo čo pozerať, sa vyberám na vrchol Hakodate-sanu, odkiaľ je vraj jeden z najpanoramtickejších výhľadov na svete. Viď foto na titulke. Vyhliadka je, ako inak, podvečer zaplnená turistami.
Za ďalším rohom je zase ruský ortodoxný kostol z roku 1916, založený ruským kňazom Nikolajom. Momentálne je v rekonštrukcii, takže viac ako cibuľové vežičky som z neho nevidela.
Celá medzinárodnosť Hakodate je dobre charakterizovaná jeho historickým pomenovaním Hakodadi, čo je anglický prepis názvu Hakodate vysloveného s hakodatským prízvukom.
Po zbežnej prehliadke Hakodadi, v ktorom by ešte bolo čo pozerať, sa vyberám na vrchol Hakodate-sanu, odkiaľ je vraj jeden z najpanoramtickejších výhľadov na svete. Viď foto na titulke. Vyhliadka je, ako inak, podvečer zaplnená turistami.
Svetlá rybárskych lodí na oceáne
Pohľad na večerné Hakodate
Cestou späť k hotelu ešte jedna malá fotosession pri tehlových skladiskách...
... lebo vo večernej optike jednoducho vyzerajú lepšie.
No comments:
Post a Comment