15. august 2010 - Sapporo -> Tomakomai
Raňajky v Nakajima Parku, ktorý sa nachádza blízko hotela, kde som bola ubytovaná. Zjavne najväčší park v Sappore, a jeden z najpopulárnejších mestských parkov v Japonsku. Pred tajfúnom v roku 2004 bol vraj ešte zelenší.
Smerom na sever, ku stanici, sa nachádza štvrť Susukino, známa a vychytená večerná a nočná štvrť Sappora. Neóny etc.
Eki-Mae-dóri, čiže "Ulica pred stanicou" je počas víkendov zjavne uzavretá a mení sa na pešiu zónu. Sympatické. Je nedeľa a v Sappore je pohoda. Ešte aj teploty sú veľmo príjemné. (A nekôr ešte príjemnejšie.)
Sapporo sa aktívne domáha postavenia železničnej trate pre rýchlovlak Shinkansen až po Sapporo. Kimete kudasai, Sapporo made - hovorí nápis na budove, čiže Rozhodnite prosím, až po Sapporo. Aktuálne je nejsevernejšou zastávkou mesto Hachinohe v prefektúre Aomori na ostrove Honshú, a stavia sa trať po novú stanicu Aomori City. Trať až po Sapporo by znamenala zlepšenie prepojenia s hlavným ostrovom a vraj ozdravenie Hokkaida ako takého.
Sapporo je síce istým spôsobom izolované od hlavného ostrova Honshú a od Tokya ani nehovoriac, ale pôsobí menej izolovane než napríklad moja terajšia základňa Sendai (a podobne mestá Aomori, Hirosaki, kam sa naša cesta bude uberať neskôr). V Sendai má človek pocit, že je "niekde v Japonsku". Naproti tomu, Sapporo pôsobí dojmom svetovej metropoly. Počnúc západnou architektúrou a pravouhlým pôdorysom mesta (ktoré majú korene v japano-americkej minulosti Sappora). Na uliciach sa potuľuje značné množstvo cudzincov, a keď len chvíľu stojíte na ulici s otvorenou mapou a rozmýšľate, kam ísť ďalej, hneď sa vám po anglicky prihovorí mladý europid, či nepotrebujete pomoc a či ste náhodou nezablúdili, zjavne nejaký zahraničný domáci.
Na obed miestna špecialita - miso ramen. Mňam.
Dobre je v Sappore, dobre, ale musíme ďalej. Niekedy po tretej nasadám na vlak, a cestujem do Tomakomai, kde som sa vo štvrtok vylodila. Cestou na východ sa počasie zhoršuje. Tomakomai ma víta vetrom a dažďom. Nepoteší, keďže na ďalší deň plánujem ísť do kopcov a do hôr.
V informačnom centre na stanici ma tety vyzbroja arzenálom máp, časových tabuliek spojení, dokonca aj predpoveď počasia mi skontrolujú na internete (Keď už raz príde nejaký turista, tak sa mu asi venujú s radosťou. Neviem ako také malé a ospalé mesto uživí dve pracovníčky turistického informačného centra v trvalom pracovnom pomere).
Takže Tomakomai. Jediná fotografia, ktorú mám, je tento záber fotený z okna mojej hotelovej izby. To sa mi nepodobá.
Jednou vecou je, že nebol čas v Tomakomai niečo fotiť, a druhou, že nebolo čo fotiť. Tomakomai je prístavné mesto, ktoré zjavne žije z transportu, transferu a prekladu tovarov. Ospalé a ospalé, s lacnými hotelmi dobrej úrovne a príjemnými kaviarňo-reštauráciami (ako inak - bez zákazníkov). Tomakomai sa pritom počtom obyvateľov 170 tisíc radí niekde medzi Prešov a Košice. Netuším, ako to Japonci robia, že aj keď ich niekde kvantum, mesto sa tvári ako ospalá diera. Tu chcem ešte raz stočiť reč na Sendai - počet obyvateľov jeden milión nie je smerodajný údaj pri posudzovaní mestskosti mesta.
A v teň skoro spať, niekedy po ôsmej, ďalší deň sa ide na túru.
Raňajky v Nakajima Parku, ktorý sa nachádza blízko hotela, kde som bola ubytovaná. Zjavne najväčší park v Sappore, a jeden z najpopulárnejších mestských parkov v Japonsku. Pred tajfúnom v roku 2004 bol vraj ešte zelenší.
Smerom na sever, ku stanici, sa nachádza štvrť Susukino, známa a vychytená večerná a nočná štvrť Sappora. Neóny etc.
Eki-Mae-dóri, čiže "Ulica pred stanicou" je počas víkendov zjavne uzavretá a mení sa na pešiu zónu. Sympatické. Je nedeľa a v Sappore je pohoda. Ešte aj teploty sú veľmo príjemné. (A nekôr ešte príjemnejšie.)
Sapporo sa aktívne domáha postavenia železničnej trate pre rýchlovlak Shinkansen až po Sapporo. Kimete kudasai, Sapporo made - hovorí nápis na budove, čiže Rozhodnite prosím, až po Sapporo. Aktuálne je nejsevernejšou zastávkou mesto Hachinohe v prefektúre Aomori na ostrove Honshú, a stavia sa trať po novú stanicu Aomori City. Trať až po Sapporo by znamenala zlepšenie prepojenia s hlavným ostrovom a vraj ozdravenie Hokkaida ako takého.
Sapporo je síce istým spôsobom izolované od hlavného ostrova Honshú a od Tokya ani nehovoriac, ale pôsobí menej izolovane než napríklad moja terajšia základňa Sendai (a podobne mestá Aomori, Hirosaki, kam sa naša cesta bude uberať neskôr). V Sendai má človek pocit, že je "niekde v Japonsku". Naproti tomu, Sapporo pôsobí dojmom svetovej metropoly. Počnúc západnou architektúrou a pravouhlým pôdorysom mesta (ktoré majú korene v japano-americkej minulosti Sappora). Na uliciach sa potuľuje značné množstvo cudzincov, a keď len chvíľu stojíte na ulici s otvorenou mapou a rozmýšľate, kam ísť ďalej, hneď sa vám po anglicky prihovorí mladý europid, či nepotrebujete pomoc a či ste náhodou nezablúdili, zjavne nejaký zahraničný domáci.
Na obed miestna špecialita - miso ramen. Mňam.Dobre je v Sappore, dobre, ale musíme ďalej. Niekedy po tretej nasadám na vlak, a cestujem do Tomakomai, kde som sa vo štvrtok vylodila. Cestou na východ sa počasie zhoršuje. Tomakomai ma víta vetrom a dažďom. Nepoteší, keďže na ďalší deň plánujem ísť do kopcov a do hôr.
V informačnom centre na stanici ma tety vyzbroja arzenálom máp, časových tabuliek spojení, dokonca aj predpoveď počasia mi skontrolujú na internete (Keď už raz príde nejaký turista, tak sa mu asi venujú s radosťou. Neviem ako také malé a ospalé mesto uživí dve pracovníčky turistického informačného centra v trvalom pracovnom pomere).
Takže Tomakomai. Jediná fotografia, ktorú mám, je tento záber fotený z okna mojej hotelovej izby. To sa mi nepodobá.
Jednou vecou je, že nebol čas v Tomakomai niečo fotiť, a druhou, že nebolo čo fotiť. Tomakomai je prístavné mesto, ktoré zjavne žije z transportu, transferu a prekladu tovarov. Ospalé a ospalé, s lacnými hotelmi dobrej úrovne a príjemnými kaviarňo-reštauráciami (ako inak - bez zákazníkov). Tomakomai sa pritom počtom obyvateľov 170 tisíc radí niekde medzi Prešov a Košice. Netuším, ako to Japonci robia, že aj keď ich niekde kvantum, mesto sa tvári ako ospalá diera. Tu chcem ešte raz stočiť reč na Sendai - počet obyvateľov jeden milión nie je smerodajný údaj pri posudzovaní mestskosti mesta.
A v teň skoro spať, niekedy po ôsmej, ďalší deň sa ide na túru.
No comments:
Post a Comment