Uplynul týždeň od Rising Sun Rocku na Hokkaide; dnes znovu uvidíme DOES!
Aomori Rock je dobrý malý komorný festival, ktorý sa koná blízko mesta Aomori. Vystačí s jedným pódiom prírodného átria. Dokonca ani nepotrebuje time table - celý program tvorí zoznam účinkujúcich, ktorí vystupujú jeden za druhým v uvedenom poradí (každý môže na pódiu šantiť tuším pol hodiny).
Niektorí šantia teda výdatne, mám pocit, že sa bavia oni sami viac než diváci, ale z tých, čo sa oplatí spomenúť, vyberám The Neatbeats a Hi-Standard (a ešte zo dve skupiny, ktoré nemajú nič poriadne na youtube). Netajíme sklamanie, poobedie je v podstate len čakanie na DOES, na pódiu sa striedajú samé ukričané skupiny, excentrické skupiny, klasický rock, skupiny, ktoré sú na scéne už 40 rokov, nuda, nuda a nuda. DOES predvedie kvalitu ako vždy, po nich príde ešte vcelku príjemný Yo-King a potom ešte dvakrát nuda.
Ale - Aomori Rock bol fajn. Letné festivaly sme si obľúbili, lebo festivaloví Japonci sú iní než každodenní Japonci. Napr. človek už pri železničnej stanici v Aomori vedel presne povedať, kto ide na Aomori Rock a kto nie. Festivaloví Japonci konečne vyzerajú uvoľnene, pohodovo a zhovorčivo. V autobuse sa mi prihovorí spolusediaci, lebo si všimne, že mám na ruke ešte stále náramok z Rising Sun Rocku, na ktorom bol aj on. Tak sa bavíme o hudbe, o festivaloch, aj o škole a štúdiu etc. Potom sa ho pýtam, či je z Aomori, a on že nie, že z Hakodate. No jasné, to musí byť človek z Hokkaida, aby bol tak zhovorčivý! V aréne sa skamarátim s jednou tetou, ktorá sa mi prihovorí, keď si sadnem na voľné miesto vedľa nej a vysvitne, že je zo Sendai a tiež prišla na fest sama.
A ešte jedna príhoda: Ako poznáte sympaťáčku. Pred dvoma dňami, keď som sa viezla z Hirosaki do Aomori, udrela mi vo vlaku do očú jedna pohodová Japonka, okolo tridsať rokov, na sebe tričko AC/DC a na kolenách taška Kóbe (moje ďalšie obľúbené japonské mesto). O dva dni nato, obzerám sa po pestrofarebnom dave na Aomori Rocku a potom stočím pohľad naľavo od seba - a vidím tú istú pohodovú Japonku v AC/DC tričku. Kývnem na ňu na pozdrav a AC/DC Japonka sa začne smiať. Potom večer pred vystúpením DOES ma niekto priateľsky potľapká po pleci - obzriem sa, a to zase AC/DC Japonka, a sa smeje, že DOES, zjavne si pamätá, že ja som vo vlaku mala na sebe DOES tričko. Tož tak.
Aomori Rock je dobrý malý komorný festival, ktorý sa koná blízko mesta Aomori. Vystačí s jedným pódiom prírodného átria. Dokonca ani nepotrebuje time table - celý program tvorí zoznam účinkujúcich, ktorí vystupujú jeden za druhým v uvedenom poradí (každý môže na pódiu šantiť tuším pol hodiny).
Niektorí šantia teda výdatne, mám pocit, že sa bavia oni sami viac než diváci, ale z tých, čo sa oplatí spomenúť, vyberám The Neatbeats a Hi-Standard (a ešte zo dve skupiny, ktoré nemajú nič poriadne na youtube). Netajíme sklamanie, poobedie je v podstate len čakanie na DOES, na pódiu sa striedajú samé ukričané skupiny, excentrické skupiny, klasický rock, skupiny, ktoré sú na scéne už 40 rokov, nuda, nuda a nuda. DOES predvedie kvalitu ako vždy, po nich príde ešte vcelku príjemný Yo-King a potom ešte dvakrát nuda.
Ale - Aomori Rock bol fajn. Letné festivaly sme si obľúbili, lebo festivaloví Japonci sú iní než každodenní Japonci. Napr. človek už pri železničnej stanici v Aomori vedel presne povedať, kto ide na Aomori Rock a kto nie. Festivaloví Japonci konečne vyzerajú uvoľnene, pohodovo a zhovorčivo. V autobuse sa mi prihovorí spolusediaci, lebo si všimne, že mám na ruke ešte stále náramok z Rising Sun Rocku, na ktorom bol aj on. Tak sa bavíme o hudbe, o festivaloch, aj o škole a štúdiu etc. Potom sa ho pýtam, či je z Aomori, a on že nie, že z Hakodate. No jasné, to musí byť človek z Hokkaida, aby bol tak zhovorčivý! V aréne sa skamarátim s jednou tetou, ktorá sa mi prihovorí, keď si sadnem na voľné miesto vedľa nej a vysvitne, že je zo Sendai a tiež prišla na fest sama.
A ešte jedna príhoda: Ako poznáte sympaťáčku. Pred dvoma dňami, keď som sa viezla z Hirosaki do Aomori, udrela mi vo vlaku do očú jedna pohodová Japonka, okolo tridsať rokov, na sebe tričko AC/DC a na kolenách taška Kóbe (moje ďalšie obľúbené japonské mesto). O dva dni nato, obzerám sa po pestrofarebnom dave na Aomori Rocku a potom stočím pohľad naľavo od seba - a vidím tú istú pohodovú Japonku v AC/DC tričku. Kývnem na ňu na pozdrav a AC/DC Japonka sa začne smiať. Potom večer pred vystúpením DOES ma niekto priateľsky potľapká po pleci - obzriem sa, a to zase AC/DC Japonka, a sa smeje, že DOES, zjavne si pamätá, že ja som vo vlaku mala na sebe DOES tričko. Tož tak.
No comments:
Post a Comment