Sannai Maruyama je nálezisko Jómon kultúry nachádzajúce sa blízko mesta Aomori. Jómon kultúra (čítaj džómon) je považovaná za základnú japonskú kultúru. Datuje sa 13000-3000 rokov dozadu. Meno Jómon by sa dalo preložiť ako "povrazový vzor", podľa toho, že jómonské nádoby boli zväčša zdobené otláčaním povrazu.
Sannai Maruyama fungovala pred 5500-4000 rokmi (teda súvisle 1500 rokov). Hoci už v 17. storočí nachádzali ľudia na poliach tu a tam črepy etc., zvyšky dediny boli objavené až v 90tych rokoch, keď sa plánovala stavba baseballového ihriska a prebiehal záchranný výskum. Sannai Maruyama sa ukázala ako veľmi dôležité nálezisko a zmenila nazeranie Japoncov na jómon kultúru - dovtedy sa domnievali, že Jómon bola primitívna lovecko-zberateľská kultúra. Veľkoleposť nálezov v Sannai Maruyame naznačuje, že Jómon bola vyspelá kultúra, ktorá sa dokonca čiastkovo venovala poľnohospodárstvu. O Sannai Maruyame sa píše dokonca až v učebniciach Japončiny pre cudzincov, odkiaľ som vlastne o dedine vedela ja...
Jómon bola v istom zmysle gaštanová kultúra, pretože väčšina stavieb bola stavaných z gaštanového dreva, ktoré malo nejaké dobré vlastnosti (málo hnijú a nenapadjú ich červotoče), a gaštany tvorili aj zložku stravy. Na základe DNA analýzy sa usudzuje, že Jómonci si svoje gaštany pestovali sami.
V dobe, keď dedina existovala, bola v Aomori približne o 2 stupne vyššia priemerná teplota než v súčasnosti, a dedina sa nachádzala blízko pobrežia. Je doložený četný obchod s pomerne vzdialenými japonskými oblasťami - Jómonci v Sannai Maruyame disponovali obsidiánom z Hokkaida a Nagana, asfaltom z Akity, jantárom z Iwate a jadeitom z Niigaty, a tento obchod sa mal konať po mori.
Na území dediny sa našli pozostatky šiestich jám s priemerom 2m a hĺbkou 2m, vzdialenosť medzi susednými jamami bola presne 4.2 metra, čo svedčí o tom, že Jómonci zrejme používali akúsi 35-centimetrovú dĺžkovú mieru.
V dobe, keď dedina existovala, bola v Aomori približne o 2 stupne vyššia priemerná teplota než v súčasnosti, a dedina sa nachádzala blízko pobrežia. Je doložený četný obchod s pomerne vzdialenými japonskými oblasťami - Jómonci v Sannai Maruyame disponovali obsidiánom z Hokkaida a Nagana, asfaltom z Akity, jantárom z Iwate a jadeitom z Niigaty, a tento obchod sa mal konať po mori.
Na území dediny sa našli pozostatky šiestich jám s priemerom 2m a hĺbkou 2m, vzdialenosť medzi susednými jamami bola presne 4.2 metra, čo svedčí o tom, že Jómonci zrejme používali akúsi 35-centimetrovú dĺžkovú mieru.
15 metrov vysoká drevená konštrukcia, ktorá sa nachádza blízko pozostatkov originálnych jám, a je symbolom náleziska v Sannai Maruyame, je len domnienkou, ako mohla vyzerať konštrukcia, ktorej pozostatky sa našli. Keďže dedina sa nachádzala blízko mora a viedla čulý obchodný styk po mori, mohla táto konštrukcia slúžiť ako "maják".
Na území sa tiež nachádza zopár jómonských "skládok". Profil jednej z nich je vystavený v múzeu.
Sprievodkyňa v múzeu mi tvrdila, že profil odobrali tak, že na skutočný odkrytý profil nalepili plátno a po zaschnutí sa im ho podarilo oddeliť s 2-3 milimetrovou vrstvou hliny. Na toto miesto vyhadzovali hlavne hlinený odpad a nepoužiteľné nádoby. Okrem toho malo miesto slúžiť aj na rituálne a festivalové účely. Medzi nálezmi z tejto skládky bolo aj 16-centimetrové prútené vrecko staré 5500 rokov.
Jómonská venušaPôdorysy dediny naznačujú dobré rozplánovanie. V dedine sa našlo spolu 550 domčekov z rozličných období a v období najväčšieho rozkvetu malo v dedine žiť okolo 500 ľudí. V našej učebnici Japončiny bola taká konšpiračná teória, že dedina vznikla, keď sa v oblasti Aomori začalo ochladzovať, ako zvláštny akt "spojenia síl". Potrava sa zháňala čoraz ťažšie, a vytvorením dediny sa proces zhromažďovania potravy uľahčil. Pred 4000 rokmi dedina zanikla a nie je známe, prečo. Naša konšpiračná učebnica to dáva do súvisu s ochladením.
Podľa antropologických výskumov majú Jómonci bližšie k národu Ainu než k Japoncom.
Takto vás v Sannai Maruyame zabavia asi na 4 hodiny. Celé nálezisko aj s múzeom a ďalšou expozíciou predstavujúcou iné náleziská Jómon kultúry v prefektúre Aomori, je otvorené pre verejnosť zadarmo. Pred prehliadkou areálu si môžete pozrieť 15-minútové video, ktoré predstavuje hlavné rysy Jómon kultúry a náleziska Sannai Maruyama. Po nálezisku behajú nadšení dôchodcovia-dobrovoľníci, ktorí robia asi hodinové prehliadky s výkladom.
Centrum Aomori
Inak sme mali z mesta Aomori pocit, že okrem Sannai Maruyamy tam nie je na čo pozerať. Až mi to pripomenulo, ako sa predošlý deň jeden spevák na festivale pýtal moderátora, čo sa dá ešte v prefektúre Aomori vidieť a zažiť, a po tom, čo mu moderátor povedal, že nič, spevák na to:
Sore dewa, Aomori no ringo wo tabete kaerimasu. (Tak si teda dám nejaké jablká z Aomori a vrátim sa domov.)
Na čo mu moderátor odvetil:
Aomori-ppoi. (To je také typické pre Aomori.)
A v Aomori to s tým pestovaním jabĺk myslia vážne, čo sa ukazuje aj pri pohľade z autobusu, keď sa už vraciam do Sendai:
Jablone sú všade. Všade, kde sa nepestuje ryža.
Večero o pol jedenástej, po piatich hodinách cesty znovu v Sendai. A po jedenástich dňoch. Znovu Sendai. Čo dodať než - meh. Chceme späť na Hokkaidó.
Centrum AomoriInak sme mali z mesta Aomori pocit, že okrem Sannai Maruyamy tam nie je na čo pozerať. Až mi to pripomenulo, ako sa predošlý deň jeden spevák na festivale pýtal moderátora, čo sa dá ešte v prefektúre Aomori vidieť a zažiť, a po tom, čo mu moderátor povedal, že nič, spevák na to:
Sore dewa, Aomori no ringo wo tabete kaerimasu. (Tak si teda dám nejaké jablká z Aomori a vrátim sa domov.)
Na čo mu moderátor odvetil:
Aomori-ppoi. (To je také typické pre Aomori.)
A v Aomori to s tým pestovaním jabĺk myslia vážne, čo sa ukazuje aj pri pohľade z autobusu, keď sa už vraciam do Sendai:
Jablone sú všade. Všade, kde sa nepestuje ryža.
Večero o pol jedenástej, po piatich hodinách cesty znovu v Sendai. A po jedenástich dňoch. Znovu Sendai. Čo dodať než - meh. Chceme späť na Hokkaidó.
No comments:
Post a Comment