Hrad HirosakiÔsmy deň výletu sa začína skoro. Keďže sa chcem ešte ráno dostať do Aomori (teda, nie žeby sa mi chcelo z Hokkaida preč) a chcem vidieť východ slnka na mori, zarezervovala som si trajekt Hakodate - Aomori na 4.30 ráno. Predchádzajúci deň som to mierne prehnala s chodením a obzeraním Hakodate a vrátila sa na hotel pomerne neskoro, takže považujem za radostnú okolnosť, že sa mi podarilo tak skoro vstať a navyše potme na prvý šup objaviť trajektový terminál (asi 20-25 minút peši od hotela). Nech žijú Google Maps.
Vlastne, GO!GO!7188 na to majú aj pesničku - Asa no yoji han ni boku wa fune ni notta - Ráno o 4.30 som nastúpil/a na loď, etc. a iný pochmúrny text.
Východ slnka spoza Hakodate-sanuPočasie vynikajúce (ako ostatne vždy posledný týždeň), trajekt Hayabusa (orol) vyráža z prístavu Hakodate, východ Slnka nás zastihne akurát keď míňame Hakodate-san a má úplne monetovské farby. Dovidenia, Hakodadi !
Trajektom z Hakodate do Aomori to trvá štyri hodiny. Pre porovnanie, neexpresným vlakom to trvá 3.5hodiny a stojí 3200yenov, expresným vlakom 2hodiny a stojí 5300yenov. Trajekt, za 1500yenov (mínus nejaká malá študentská zľava) je vlastne skoro zadarmo.
Za vysoké ceny vlakového spojenia môže železničný tunel Seikan, spájajúci ostrovy Honshú a Hokkaidó, ktorý svojou dĺžkou 54 kilometrov je najdlhším podmorským tunelom na svete (hoci podmorský úsek 23km je kratší než u tunelu spájajúceho Francúzsko a UK).
A štyri hodiny na trajekte aj tak zbehnú rýchlo, lebo človek väčšinu plavby strávi na palube čumením na more.
Trajektom z Hakodate do Aomori to trvá štyri hodiny. Pre porovnanie, neexpresným vlakom to trvá 3.5hodiny a stojí 3200yenov, expresným vlakom 2hodiny a stojí 5300yenov. Trajekt, za 1500yenov (mínus nejaká malá študentská zľava) je vlastne skoro zadarmo.
Za vysoké ceny vlakového spojenia môže železničný tunel Seikan, spájajúci ostrovy Honshú a Hokkaidó, ktorý svojou dĺžkou 54 kilometrov je najdlhším podmorským tunelom na svete (hoci podmorský úsek 23km je kratší než u tunelu spájajúceho Francúzsko a UK).
A štyri hodiny na trajekte aj tak zbehnú rýchlo, lebo človek väčšinu plavby strávi na palube čumením na more.
Aomori CityPo krátkej zastávke v meste Aomori, kde budem spať najbližšie (a posledné) tri noci, sa ide do Hirosaki, jablčného mesta. Prefektúra Aomori je známa ako najväčší producent jabĺk v Japonsku, a Hirosaki je jej najaktívnejším pestovateľom (ročná produkcia 160 tisíc ton). V rámci hraníc mesta je vraj 3.12 miliónov jabloní a okolo 6000 domácností je zapojených do jablčného farmárstva.
A jablká sú ešte aj na poštových schránkach.Pre prefektúru Aomori je tiež typický Nebuta festival, ktorý sa koná na začiatku Augusta, a po uliciach sa preháňajú v tom čase obrovské príšery, ako tá na fotke (na stanici v Hirosaki). Z neznámych príčin ich v meste Aomori volajú Nebuta a v Hirosaki sa im hovorí Neputa. A príšera vraj predstavuje odvážneho bojovníka.
NeputaHirosaki je predovšetkým hradným mestom. Ku hradu smerujem aj ja, hneď po obede, ktorým je neplánovanie opäť sashimi (stal sa zo mňa milovník surových rýb).
Hrad Hirosaki bol postavený klanom Tsugaru (tak sa volá aj región, kde sa Hirosaki nachádza). Zakladateľ klanu Tsugaru, Óura Tamenobu, bojoval po boku Toyotomiho Hideyoshiho aj Tokugawu Ieyasuho, za čo dostal finančné odmeny a začal stavbu hradu. Hrad bolo dokončený jeho nasledovníkom v roku 1611.
(Podrobnejšie: oblasť okolo hradu Hirosaki patrila počas Heian éry do panstva severných Fujiwarovcov, a po tom, čo boli porazení, bola zem pridelená klanu Nambu. Óura Tamenobu bol pôvodne vazalom klanu Nambu, v roku 1571 vyhlásil nezávislosť.)
Hrad Hirosaki bol postavený klanom Tsugaru (tak sa volá aj región, kde sa Hirosaki nachádza). Zakladateľ klanu Tsugaru, Óura Tamenobu, bojoval po boku Toyotomiho Hideyoshiho aj Tokugawu Ieyasuho, za čo dostal finančné odmeny a začal stavbu hradu. Hrad bolo dokončený jeho nasledovníkom v roku 1611.
(Podrobnejšie: oblasť okolo hradu Hirosaki patrila počas Heian éry do panstva severných Fujiwarovcov, a po tom, čo boli porazení, bola zem pridelená klanu Nambu. Óura Tamenobu bol pôvodne vazalom klanu Nambu, v roku 1571 vyhlásil nezávislosť.)
Hirosaki CastleNa hrade Hirosaki žili príslušníci klanu Tsugaru a ovládali región 260 rokov, až do meijiovských zmien, kedy bol zavrhnutý feudálny klanový systém (1871), a Hirosacké panstvo bolo zmenené na prefektúru Hirosaki. V tom istom roku bola prefektúra premenovaná na Aomori a hlavné mesto presunuté do centrálnejšieho Aomori.
O tom, že sa jednalo o veľkolepý hrad, svedčí aj model vystavený v hradnej veži. Hradná veža je to jediné, čo dnes ešte stojí z vnútorného areálu hradu. A hádali ste správne, ani tá nie je originálna. Pôvodná päťposchodová veža bola v roku 1627 zasiahnutá bleskom a kompletne zhorela. Súčasná veža z roku 1811 bola postavená deviatym daimyóm z radu Tsugarovcov, ktorý bol povýšený za úspešnú službu na Hokkaide a bolo mu dovolené postaviť novú vežu ako súčasť rekonštrukcie. Jedná sa o jedinú hradnú vežu z Edo éry v severnom Japonsku, ktorá ešte stále stojí. Tento fakt zrejme súvisí s tým, že väčšina severojaponských klanov bola prívržencami šóguna.
O tom, že sa jednalo o veľkolepý hrad, svedčí aj model vystavený v hradnej veži. Hradná veža je to jediné, čo dnes ešte stojí z vnútorného areálu hradu. A hádali ste správne, ani tá nie je originálna. Pôvodná päťposchodová veža bola v roku 1627 zasiahnutá bleskom a kompletne zhorela. Súčasná veža z roku 1811 bola postavená deviatym daimyóm z radu Tsugarovcov, ktorý bol povýšený za úspešnú službu na Hokkaide a bolo mu dovolené postaviť novú vežu ako súčasť rekonštrukcie. Jedná sa o jedinú hradnú vežu z Edo éry v severnom Japonsku, ktorá ešte stále stojí. Tento fakt zrejme súvisí s tým, že väčšina severojaponských klanov bola prívržencami šóguna.
Model hraduInak je väčšina pozostatkov hradu v Hirosaki archeologického charakteru. S tými požiarmi je to v Japone celkovo dosť zábavné. U nás aspoň museli prísť Turci, aby väčšina hradov ostala v stave zrúcanín, Japonci si poradia sami:
"The Neno Turret was burnt to the ground in a fire caused by fireworks in 1906."Hrad bol v roku 1895 otvorený pre verejnosť ako park, a obyvatelia Hirosaki začali rýchlo donovať sakury, takže v parku dnes rastie viac ako 2600 stromov a na jar sa koná Hirosacký sakurový festival, ktorý rapídne zvyšuje počet turistov prichádzajúcich na Hirosacký hrad (na rozdiel od leta, kedy tam skoro nikto nie je). Hradné priekopy sú plné lekna a v pozadí sa týči kužeľovitá hora Iwaki (1625 m.n.m.), ktorá zvykne byť nazývaná Tsugaru no Fuji, teda Fuji regiónu Tsugaru.
(z pamfletu Hirosaki Castle)
Okrem toho je mesto Hirosaki plné budov západnej architektúry zo začiatku Meiji éry. Do mesta vtedy vraj húfne prichádzali americkí učitelia (misionári) aby učili na súkromných školách. Jedna takáto misionárska rezidencia je otvorená pre návštevníkov a má dobovo zariadený interiér. Neviem sa rozhodnúť, či sa jedná len o romantickú japonskú predstavu o tom, aký luxus predstavovalo bývanie po západnu, alebo či ide o realitu.
Dom zahraničných misionárov v HirosakiBlízko misionárskej rezidencie sa nachádza stará mestská knižnica, postavená v roku 1906 v neorenesančnom štýle. Hoci táto budova s dvomi oktagonálnymi vežami je pomerne malá, v čase svojho postavenia bola druhou najväčšou knižnicou v prefektúre Aomori.
Stará mestská knižnicaV Hirosaki je pomerne veľa kostolov, napríklad katolícky s oltárom z Amsterdamu, protestantský so seminárnym kútikom (alebo ako tomu oni hovoria) s rohožami tatami, čo mi pripadalo celkom vtipné. Najkrajší je ale anglikánsky kostol postavený v Taishó ére (1912-1926) americkým architektom, v neogotickom štýle. Ku kostolu som dorazila neskoro, čo ma mrzí, lebo obhliadka interiéru je možná len do štvrtej. Kostol má celkom smutnú lokáciu hneď pri ceste.
Anglikánsky kostol v HirosakiĎalšou z radu smutných okolností je, že interiér Výstavnej haly Hyakkoku-machi je úplne zničený. Hoci táto budova postavená v roku 1886 má veľmi sympatickú neogotickú fasádu, vnútri niet po dobovosti ani stopy. Budovu nechal postaviť bohatý obchodník Miyamoto Jinbei ako predajňu kimon. Do roku 2001 bola sídlom banky, v súčasnosti je v nej koncertná hala a výstavné priestory.
Výstavná hala Hyakkoku-machiZrejme najhonosnejšou budovou v Hirosaki je Pamätná budova Aomori banky. Neorenesančná budova z roku 1904, ktorá bola sídlom Štátnej banky č. 59, prvej banky založenej v regióne Aomori a predchodkyne dnešnej Aomori banky. Poriadnu fotku tejto honosnej budovy nemám, lebo... blbé slnko. A ostatní turisti s tým mali, ako pozerám na Googli, tiež celkom problém. Nejaká fotografia z oblačného dňa je tu, z tohto stopovacieho japonského blogu (za chybu 404 neručím, toľko na adresu japonských webových stránok).
Pamätná budova Aomori bankyInteriér Aomori banky je tiež pomerne luxusný. V budove je expozícia na tému bankovníctvo, a nájdu sa aj veľmo zaujímavé exponáty, ako bankovka v hodnote desať miliónov nemeckých mariek, či japonské dolárové (a iné) bankovky, ktoré používali japonskí vojaci počas druhej svetovej vojny. Takéto sme chceli kúpiť súrodencovi na lepenie, ale teta v múzeu povedala, že majú len tento jeden postavený exemplár.
Chrám Saishon s päťposchodovou pagodou - vstupOkrem množstva budov západnej architektúry sú v Hirosaki aj celé štvrte budhistických chrámov, a je to celkom dosť chodenia. Hirosaki sa stále rozrastá a konzumuje priľahlé dediny. Obišla som nejaké bezmenné chrámy a hlavne som sa zastavila pri chráme Saishon s päťposchodovou pagodou. Pagoda bola postavená pred 350 rokmi tretím pánom z klanu Tsugaru, na pamiatku všetkých, ktorí zomreli počas zjednocovania regiónu Tsugaru. Má 31 metrov a vraj je to jedna z najpohľadnejších pagod v regióne Tohoku.
Pred odchodom na sever ma strašili hlavne dialektom v regióne Aomori. Dnes som sa pýtala na cestu aj v meste Aomori, aj tu v Hirosaki som prehodila nejaké tie slová s domácimi, a zatiaľ všetko zrozumiteľná japončina. Počas prechádzky chrámovou štvrťou som však začula rozhovor dvoch babiek, a to asi bolo ono, to bol asi dialekt Aomori. Povedať, že to neznelo ako japončina je málo - ono to totiž vôbec neznelo ako jazyk. Len taká masa zvukov.
Na vlak do mesta Aomori sa uteká, a tak, znovu sme na ostrove Honshú, meh, na Hokkaide bola príjemnejšia klíma (aj tá spoločenská), a čo je viac - sme späť v regióne Tohoku, kde ľudia ani nie sú schopní sa zoradiť na jednej strane eskalátorov na stanici, aby po druhej mohli voľne utekať ľudia čo sa ponáhľajú, a tak spôsobujú zápchy na nástupištiach. A celkovo. Honshú.
No comments:
Post a Comment