Hokkaido - Aomori #9

20. august 2010 - Osorezan

Na deviaty deň sa ide na Osorezan. Osorezan je posvätná hora s chrámom nachádzajúca sa na polostrove Shimokita, neďaleko rovnomenného mesta. Z mesta Aomori je to vlakom 1.5 - 2 hodiny plus 40 minút autobusom z mesta Shimokita priamo na miesto.

Miestne obyvateľstvo verí, že nebožtíci po smri odchádzajú na Osorezan a inde zase vraveli, že Osorezan je vstup do pekla. Slovo osore navyše znamená strach, obavy. No nechoďte tam.

V skutočnosti je v Osorezane tých vstupov do pekla viac. Každé z nich má aj vlastné pomenovanie: napr Kinbori-Jigoku, Shura-Jikogu etc. Celé miesto je veľmi klokotavé, bublavé, dymiace a sírnaté. Skrátka, vulkanicky aktívny chrám. Jasné, síra = peklo.

žluť citronová

Podľa ďalších legien sa niekedy koncom júla dá stretnúť na Osorezane nejaké slepé médium, ktoré sprostredkúva kontakt so záhrobím.

Osorezan sa rozprestiera pri jazere Usori, ktoré má vďaka síre parádne modrú farbu (a efektnú žltú líniu na pobreží). Pláž jazera je tvorená bielym kremenným pieskom. Najvyššia hora naproti cez jazero má až markantne symetrický tvar. Symetria v prírode naozaj vyzerá nezdravo.

Z druhej strany je Osorezan obklopený horami, a nie náhodne. Formácia Osorezanu s ôsmimi kopcami predstavuje lotusový kvet s ôsmimi lupienkami, symbol Budhovho sveta. V centre Osorezanu je 108 prameňov vriacej vody alebo bahna, čo má korešpondovať so 108 pozemskými túžbami a peklami s nimi spojenými. V kontraste s pekelnými prameňmi, modré jazero a jeho pobrežie s bielym pieskom má predstavovať krásu raja.

Podľa legendy mal budhistický kňaz En'nin pred 1200 rokmi sen, kde mu svätý mních oznámil, že 30 dní chôdze na severovýchod od Kyóta nájde posvätnú horu, kde má začať šíriť budhizmus. (Podľa Google Maps je to menej než 10 dní chôdze - bez spánku.) En'nin putoval, a na polostrove Shimokita našiel miesto, ktoré sa presne zhodovalo s popisom v jeho sne. Vlastnými rukami mal potom vytesať 190cm sochu bódhisatvu, a postaviť halu, ktorá by ho zastrešovala.

Chrám Bódaiji na Osorezane bol založený až koncom 15. storočia. Blízko komplexu sa nachádza červený most. Ľudia ťažko zaťažení hriechmi po ňom vraj nedokážu prejsť. Mne sa podarilo prejsť tam aj späť, no koľká radosť.

O Osorezane sa veľa hovorí ako o mystickom mieste, a je to naozaj zaujímavé miesto, ale okrem síry som tam osobne nič mystické necítila. Japonci však majú pred Osorezanom rešpekt. Keď som ukazovala fotky svojmu sendaiskému spravodajovi Ikuko, na všetko reagovala slovom kowai (strašidelné). Modré jazero? Kowai. Sírnaté pramene? Kowai. Veterníky? Kowai. Symetrická hora? Kowai. Biele uteráky priviazané na vetvičkách stromov? Kowai.

Festival v Shimokite

Z Osorezanu sa do Shimokity vraciam o pol piatej. Teoreticky by som mohla nasadnúť na vlak o piatej a vrátiť sa do Aomori, ale čo robiť v Aomori tak skoro. Pýtam sa v informačnom centre, čo sa dá ešte v Shimokite vidieť. Teta hovorí, že asi 40 minút chôdze od stanice sa koná festival (Veľmi nástojí na tom, aby som šla autobusom, ts.) No aký by som bola verzatilný cestovateľ, keby som si nechala ujsť jedinečnú atmosféru tradičného festivalu v malom meste na japonskom vidieku.

Dorazím na miesto, akurát vystihnem zoraďovanie festivalových vozov a akési rituálne prezliekanie vozu z ťažkej zlatej výzdoby do pestrofarebnej papierovej výzdoby. Kým festivaloví junáci s fučaním zoraďujú vozy a prevádzajú rituál prezliekania, ja pojedám festivalové takoyaki (guličky plnené chobotnicou). V uličke, kde sa zoraďujú vozy, je milión stánkov s festivalovým občerstvením.

Can you see the friendly look she gave me?

Keď už foťák nestačil, musela som siahnuť po blesku a oslepiť zopár chudákov v sprievode.

O šiestej začína sprievod vyfintené a rozsvietené vozy vyprevádzať ku chrámu. Najzábavnejšou časťou je energické vyberanie zákruty, sprevádzané patričným hurhajom. Len čo vypravia posledný voz, vyberiem sa na stanicu chytiť posledný vlak do Aomori o 19:42.

Vo vlaku ma nejaký dedko po anglicky osloví a pýta sa, odkiaľ som. Angličtinou, za akú by sa nemusel hanbiť žiaden z mojich spolužiakov (keby len vedeli tak dobre po anglicky). Ujo bol určite vonku. Aj by som sa spýtala, v behu rozhovoru. Ale po tom, čo mu pomôžem indentifikovať, že Slovensko je časť bývalého Československa, sa rozhovor končí. Honshú-nátura. To nie je tá hokkaidská otvorenosť a zhovorčivosť... meh.

Po prestupe v Noheji som o trištvrte na desať v Aomori City.