Zľahka o japonskej histórii

Túlať sme sa boli, len čo sa skončili skúšky, túlať sa po Hokkaide a Aomori a plánujeme sa o tom rozpísať v dohľadnej dobe, len -- som si teraz všimla, že mi na blogu chýba jeden príspevok, ktorý plánujem napísať už od januára (akosi nebola politická vôľa). Ten príspevok by sa mi, ako pozerám, celkom zišiel, než sa pustím do rozprávania o histórii hentakého japonského mesta a čitateľ stratí prehľad o čomkoľvek.

Akurát v januári sme ešte v Tokyu na japončine čítali v učebnici (celkom kritickú) esej o oddychu, práci, makaní a japonských hodnotách. Celá esej sa zľahka dotýkala historického vývoja japonskej spoločnosti. Spolu s komentárom učiteľky nadobudlo zrazu všetko hlbší zmysel.

Najprv zakládné rozvrstvenie japonskej histórie:

Jomon éra 11000 - 300 p.n.l.
- lovci a zberači, prvá keramika na svete, prvé japonské pokusy o poľnohospodárstvo, základná japonská kultúra

Yayoi éra 300 p.n.l - 250 n.l.
- začiatok pestovania ryže

Klasické Japonsko 250 - 1185
(Kofun, Asuka, Nara, Heian éra)
- vstup budhizmu do Japonska, importovanie čínskeho písma a vedomostí

Feudálne Japonsko 1185-1603
(Kamakura, Muromachi, Sengoku, Azuchi-Momoyama éra)
- krvavé Japonsko rozorvané bojmi medzi jednotlivými klanmi, presne ako ho poznáme z románu Taiko od Eijiho Yoshikawy

Edo éra 1603-1868
- viac ako 200 ročný tokugawovský shogunát. 1603 Tokugawa Ieyasu zjednocuje Japonsko. Cisár je bezmocná figúrka. Japonsko sa tvári uzavreté vonkajšiemu svetu.

Moderné Japonsko 1868-
(Meiji, Taishó, Shówa, Heisei éra)
- cisár poráža shóguna a preberá moc. Otváranie Japonska vonkajšiemu svetu a modernizácia (vo veľkom americkom štýle)


Späť ku eseji. Autor píše, že s rozvojom technológií má jedinec viac a viac voľného času, keďže jeho fyzická a duševná práca je nahrádzaná prácou strojov (to s tým pribúdaním voľného času mi akosi nejde do hlavy, ale treba brať do úvahy, že esej je z roku 1982). Potom sa obzerá do histórie a konštatuje, že voľný čas a oddych, relax bolo niečo, čo až na zopár výnimiek nebolo tolerované nikomu. Každý si musel "hledeť svýho" a makať, aby prežil a aby prispel k prežitiu svojej komunity. Ďalej:

"Ľudstvo žilo od dávna na základe tejto filozofie vyznávajúcej hodnotu tvrdej práce [and what about Vive et carpe antického Grécka? -pozn. prekladateľky], avšak touto filozofiou sa vyznačovala hlavne moderná západná kultúra. Japoncov ovládla táto filozofia až na začiatku Meiji éry [hore hore, historický prehľad! - pozn. prekladateľky]. Za tokugawovskej éry sa súčasne pripisoval význam práci aj oddychu."

Tu nám učiteľka vykreslila idylický obraz Japoncov, ktorí si v pokoji, nestarajúc sa o vonkajší svet, napestujú toľko ryže koľko treba, a potom sa venujú rozvíjaniu umení, ako je čajový obrad, kaligrafia, ukiyoe,

Ukiyoe v Tokyo Edo Múzeu

etc. etc.

V roku 1853 dorazia ku brehom uzavretého Japonska čierne (železné) lode (amerického) generála Perryho. Japonci zdvihnú zraky od ukiyoe a sú zdesení. Kým oni hrali na kote a zabávali sa, gaijinovia už majú železné lode, delá etc. Takto to ďalej nepôjde. Perry sa navyše vyhráža, že o 17 dní príde znovu. Po tom, čo pro-západný cisár Meiji príde k moci, Japonsko sa snaží dohnať všetko, čo zmeškalo za západom, a keďže je pozadu, snaží sa dvojnásobne. Rodí sa japonská filozofia makania do bezvedomia s cieľom vytvorenia silného a bohatého Japonska.

"Japonsko plne sústredené na tento cieľ sa stáva krajinou, ktorá pripisuje európskym technológiám väčší význam, než samotné európske krajiny. Veda a technika v Európe sa rozvíjala oddávna v harmónii s tradičnými náboženskými filozofiami, hlavne kresťanstvom [v harmónii! Dovoľte mi, sa zasmiať. - pozn. prekladateľky] Avšak krajiny ako Japonsko, Amerika, či Rusko, ktoré oneskorene zažívali modernizáciu, sa len snažili o rýchle zavedenie technológií a nezaoberali sa otázkou podobnej harmónie [v prípade ostatných dvoch krajín mi nejako ušla súvislosť]."

Autor sa v eseji ďalej zaoberá tromi základnými hodnotami japonskej spoločnosti po modernizácii (ktoré by sa v podstate dali zhrnúť ako práca, práca a práca) a kritizuje, ako tieto hodnoty začínajú požierať samé seba, a že to čo má význam, nie je makanie, ale nápad, myšlienka, invenčnosť etc.

Z eseje sa teda javí, že modernizácia Japonska nebola len o výmene kimona za západnú módu, ale že stret Japonska s rozvinutou západnou civilizáciu doslova zmenil mentalitu Japoncov.