11. augusta 2010
Smer Hokkaidó, najsevernejší z hlavných Japonských ostrovov.
Pred sebou mám 11-dňové túlanie sa, ktoré plánujem opísať v nasledujúcej sérii príspevkov. V paralelnom okne odporúčam otvoriť Google Maps.
Plán je nasledovný: najprv sa trajektom odvezieme do mesta Tomakomai na Hokkaide, odtiaľ vlakom na západ, najpr pozrieť prístavné mestečko Otaru, na ďalší deň Sapporo. Neskôr sa zase vrátiť do Tomakomai, odkiaľ podnikneme výpravu na kopček TarumaeZan. Z Tomakomai sa potom pustíme smerom na juh, cez mestečko Shiraoi s Ainu múzeom, plánovaná je zastávka v meste Date, až konečne dôjdeme do mesta Hakodate. Z Hakodate sa plánujeme, po tom, čo budeme mať za sebou nabitých 7 dní na Hokkaide, trajektom preplaviť do mesta Aomori, hlavného mesta rovnomennej prefektúry. Aomori je najsevernejšia prefektúra ostrova Honshú. V Aomori plánujeme pozrieť mesto Hirosaki, známe hradom, a tiež posvätnú horu Osorezan. Do celého výletu sú efektne zakomponované dva letné hudobné festivaly, jeden na Hokkaide a jeden v Aomori, na ktorých okrem iného vystupuje (ako už isto šípite) moja obľúbená skupina DOES.
Od brehu sendaiského prístavu odrážame jedenásteho o trištvrte na osem večer. To, že sa mi podarilo uchmatnúť si lístok na trajekt, je veľmi radostná okolnosť. Akonáhle sa začnú prázdniny, lode, lietadlá (mimo nášho finančného obzoru), hotely, celkovo ubytovanie, rezorty, prázdninové facility sú beznádejne zarezervované Japoncami v dovolenkovej horúčke. Plánovanie výletu je niečo ako boj s Japoncami o posledné voľné miesta, a nabudúci rok asi budem musieť začať v decembri.
Trajekt je najlacnejší spôsob ako sa dostať na Hokkaidó. Cesta síce trvá 15 hodín, ale stojí len 9000yenov a ide o vcelku pohodlný spôsob dopravy. Spím vo washitsu (izbe v japonskom štýle) pre 20 ľudí. Rodinky aj rozliční jedinci, všetci pokope. Otvorené a veselé. Až na to, že keď sa prvým Japoncom, čo vojdú do kabíny pozdravím, ani nezamučia. Vzdávam to. Zabalím sa do pokrývky vo svojom kúte a chystám sa svojich 15 hodín využiť užitočne - spánkom. Proti prípadnej nevoľnosti, ktorou sa nám súrodenec vyhrážal (a ktorá nakoniec neprišla), máme kinderkill.
Vonku zúri dážď. Keď som dorazila do prístavu, začalo liať, aj blesky sa tu a tam ozývali, a od môjho pevninského spravodaja Ikuko sa mi donieslo, že prišiel tajfún a že loď, ktorá štartuje zo Sendai na druhý deň, má hlásené trojhodinové meškanie. Vidím, že mám výlet dobre načasovaný.
Smer Hokkaidó, najsevernejší z hlavných Japonských ostrovov.
Pred sebou mám 11-dňové túlanie sa, ktoré plánujem opísať v nasledujúcej sérii príspevkov. V paralelnom okne odporúčam otvoriť Google Maps.
Plán je nasledovný: najprv sa trajektom odvezieme do mesta Tomakomai na Hokkaide, odtiaľ vlakom na západ, najpr pozrieť prístavné mestečko Otaru, na ďalší deň Sapporo. Neskôr sa zase vrátiť do Tomakomai, odkiaľ podnikneme výpravu na kopček TarumaeZan. Z Tomakomai sa potom pustíme smerom na juh, cez mestečko Shiraoi s Ainu múzeom, plánovaná je zastávka v meste Date, až konečne dôjdeme do mesta Hakodate. Z Hakodate sa plánujeme, po tom, čo budeme mať za sebou nabitých 7 dní na Hokkaide, trajektom preplaviť do mesta Aomori, hlavného mesta rovnomennej prefektúry. Aomori je najsevernejšia prefektúra ostrova Honshú. V Aomori plánujeme pozrieť mesto Hirosaki, známe hradom, a tiež posvätnú horu Osorezan. Do celého výletu sú efektne zakomponované dva letné hudobné festivaly, jeden na Hokkaide a jeden v Aomori, na ktorých okrem iného vystupuje (ako už isto šípite) moja obľúbená skupina DOES.
Od brehu sendaiského prístavu odrážame jedenásteho o trištvrte na osem večer. To, že sa mi podarilo uchmatnúť si lístok na trajekt, je veľmi radostná okolnosť. Akonáhle sa začnú prázdniny, lode, lietadlá (mimo nášho finančného obzoru), hotely, celkovo ubytovanie, rezorty, prázdninové facility sú beznádejne zarezervované Japoncami v dovolenkovej horúčke. Plánovanie výletu je niečo ako boj s Japoncami o posledné voľné miesta, a nabudúci rok asi budem musieť začať v decembri.
Trajekt je najlacnejší spôsob ako sa dostať na Hokkaidó. Cesta síce trvá 15 hodín, ale stojí len 9000yenov a ide o vcelku pohodlný spôsob dopravy. Spím vo washitsu (izbe v japonskom štýle) pre 20 ľudí. Rodinky aj rozliční jedinci, všetci pokope. Otvorené a veselé. Až na to, že keď sa prvým Japoncom, čo vojdú do kabíny pozdravím, ani nezamučia. Vzdávam to. Zabalím sa do pokrývky vo svojom kúte a chystám sa svojich 15 hodín využiť užitočne - spánkom. Proti prípadnej nevoľnosti, ktorou sa nám súrodenec vyhrážal (a ktorá nakoniec neprišla), máme kinderkill.
Vonku zúri dážď. Keď som dorazila do prístavu, začalo liať, aj blesky sa tu a tam ozývali, a od môjho pevninského spravodaja Ikuko sa mi donieslo, že prišiel tajfún a že loď, ktorá štartuje zo Sendai na druhý deň, má hlásené trojhodinové meškanie. Vidím, že mám výlet dobre načasovaný.
3 comments:
he, tvoje texty začínajú byť zaujímavým materiálom pre lingvistiku: konkrétne pre výskum syntaktických a lexikálnych interferencií dvoch až troch jazykových systémov:)
pat.
Paráda. Vďaka tebe už teraz nemám istotu pri písaní ničoho :D
prepáč, to som naozaj nechcel spôsobiť!
pat.
Post a Comment