2010/06/17

Japonské trendy na leto 2010

"Dievča v zelenej volánikovej sukni, ružovom tričku so zeleným nápisom "ANGEL" a s ružovou gumičkou vo vlasoch, vytiahne zo svojej ružovej tašky ružový Hello Kitty zápisník, aby si doň zapísalo nejaké poznámky svojou ružovou ceruzkou."

(náhodné dievča v prednáškovej sále v Kawauchi Campuse, Tohoku University, jún 2010)


Toto leto je v Japonsku zjavne in kombinácia ružovej a zelenej.

Dodať môžem len toľko, že každé ráno, než dôjdem do školy, som oslepená z toho množstva volánikov (ku ktorým mám odpor zrejme už od útleho veku), volánikových minisukní v kombinácii s obtiahnutými trištvrťákmi ukončenými čipkovaným vzorom, kabátikov a vestičiek detských veľkostí, slnečníkov (slnečníkov!)... ktoré mám pred očami. Ani trendy na leto 2010 neveštia teda nič dobré pre moje psychosomatické zdravie.

Čo sa týka japonských junákov, jednoznačne letia vyziabnuté oholené nohy v žabkách. (Japonskí junáci sú tí, ktorých musím obzerať, aby som vedela, ako si správne ostrihať vlasy pre cielený efekt.)

Postupne sa zlepšujem v schopnosti odhadnúť, ktoré dievča na ulici je chalan. Potom ma však zaskočia niektoré osoby, o ktorých sa nazdávam na prvý pohľad, že sa jedná o chalana, a vykľuje sa z toho dievča. Samozrejme, že vítame takéto trendy v japonskej spoločnosti (žiadne volániky), ale mätúce to teda rozhodne je.

Btw. myslela som, že kombinácia cvičiek, volánikovej sukne a trištvrťových elasťákov bola v móde pred piatimi rokmi v krajinách bývalého východného bloku. Nedá mi to, no. Toľko tento fashion blogger príspevok.

6 comments:

Anonymous said...

zaujímalo by ma, či japonky niekto k tomu červeno-zelenému "lolitkovskému looku" vedie, alebo sa do tejto vyhranenej polohy štylizujú bez ohľadu na estetické a sexuálne chúťky japonskych mužov, ktoré,ako dobre vieme, sú pomerne bizarné?
a čo ten chlapčenský unisex? ako si to vysvetľuješ?

paťo

Anonymous said...

Tak tady mi zřetelně chybí nějaké fotky :)) Zatím vždycky byly... No nic, zkusím si zadat do google images pink japanese :) martin

Jana said...

Martin: ohľadne fotiek sa tázali už viacerí, a my by sme aj radi fotili, len máme psychologické zábrany namieriť objektív na ľudí. Keď sa mi podarí prekonať tieto zábrany (alebo naučiť sa fotiť nenapádne - skúsim niečo vygoogliť), tak budú aj volánikové japonky, a po druhé, keď sa mi konečne podarí dostať na fotky ľudí, bude to výrazný posun v mojom fotení :D

Paťo: ja by som začala skôr od Japonských junákov, tam je podľa mňa zakopaný pes :D Učiteľka japončiny nám to raz interpretovala takým spôsobom, že v Japonsku je dlhodobá tradícia prezliekania sa mužov za ženy, prameniaca v divadelnej hre Nó (kde sú muži nielenže prezlečení za ženy, ale ešte majú aj dôkladne naštudované ženské pohyby a gestikuláciu). Teda - muž štylizujúci sa do ženskej podoby nie je v Japonsku nič divné ani neobvyklé. Môj vietnamský spolužiak mi hovoril, že bol na nejakom posedení svojho krúžku, a dvaja Japonci na seba navliekli dievčenské stredoškolské unifomy (čo som si myslela, že sa deje len v doramách) a všetci sa na tom ohromne zabávali. Osobne sa stretávam často s chalanmi, ktorí napríklad majú radi ružové doplnky, nosia tašky ktoré vyzerajú čisto ako dámske kabelky, prípadne majú na sebe tričko, na ktoré by som na sto percent tipla, že je z dámskej konfekcie. Alebo majú lepší účes ako ja :D Proste všetky tie veci, za ktoré by ich asi bežný svk chalan vysmial. Plus si k tomu pridaj tie ich jemné aziatické tváričky, a unisex je na svete.

To podľa mňa vytvára tlak na Japonky. Japonské dievča musí fakt vyzerať ako dievča, bábika, aby existovala nejaká hranica medzi pohlaviami. Osobne si to takto vysvetľujem. Napríklad sa mi už párkat stalo, že som vyšla z toalety, alebo vošla na WC v škole a Japonka, čo sa práve obzerala pred zrkadlom sebou trhla (z jednej raz dokonca vyšiel zvuk, hehe)- zjavne si v prvom okamihu mysleli, že som chalan :D (jááááj, a ako rada by som takto vystrašila ešte veľa, veľa Japoniek :D). Väčšina Japoniek nosí dlhé vlasy a mám z nich pocit, že neradi nosia nohavice, že musia mať na sebe sukňu. A vždy to ešte poisťujú volánikmi, kvetinovým vzorom, vysokofrekvenčným hlasom a kjúto-kawaii prejavom (slovo "kawaii" už nemôžem počuť, pomoc...).

Anonymous said...

o tradícii hrania ženských úloh mužmi v divadle nó niečo viem, ale nemyslel som si, že by to mohlo vyvolať až takú silnú odozvu v súčasnom odevnom priemysle a zvykoch mladých japoncov...
pokiaľ viem, v čínskom divadle platí to isté pravidlo - ženské úlohy sú obsadzované mužmi, predpokladám, že v japonskom prostredí ide o čínsky kultúrny export, pretavený stáročiami do svojskej japonizovanej podoby.
o dva týždne letím na mesiac do číny; som naozaj nesmierne zvedavý, či aj v pekingu alebo v šanghaji zachytím medzi čínskou urbánnou omladinou podobné módne trendy... a či sa budú dať vysvetliť podobne ako tie ostrovné..
mimochodom, wikipedia ponúka takéto interpretácie a takúto genealógiu problému: http://en.wikipedia.org/wiki/Lolita_fashion


paťo

Jana said...

Ako, moje interpretácie odievania a štylizovania sa Japoncov v každodennom živote nie sú vôbec v rozpore s tým, že lolitovská kultúra, ktorá zase prezentuje úplne inú vec, je inšpirovaná viktoriánskym anglickom.

Ó, a bude nejaká čínska reportáž? (Expo Šanghaj?)

Anonymous said...

čínska reportáž iste bude:)
len neviem, či sa mi to bude chcieť dávať počas cesty na blog. skôr to vidím tak, že to spácham až po návrate domov.
na expo sa veľmi teším, dúfam, že v slovenskom pavilóne budú mať bryndzové halušky:))
p.